Píše sa rok 1987. Frenki a jeho kamaráti zložili skúšku z dospelosti - zmaturovali. Aj oni, ako ich rovesníci, mali veľa svojich prianí. Nuž ale nepredbiehajme.
Blíži sa čas odvodu a potom, ako sa to povie, majú to za pár a ide sa na základnú vojenskú službu.
Jar 1987.
Ide sa na odvod. Komisia bola zložená zo súdruhov a súdružiek z Miestneho národného výboru a zástupcov armády.
Predsedom bol nejaký podplukovník. Volajme ho Strmeň. Malý s vypúlenými očami, orlým nosom a dieravými prednými zubami. Ale za to veľmi jedovitý. Konečne Frenki prichádza pred odvodovú komisiu.
,,Dobrý deň." pozdraví Frenki ,,Česť, česť práci." odpovie komisia. Pplk.Strmeň dostáva nejaké doklady o brancoch.Vtom si číta Frenkiho osobný spis.
Rukami sa posúva tam, kde číta. Je ticho, len oči má akési viac a viac vypúlené. ,,No vy ste mi riadny týpek!" ,,Ale, šak mi si vás rýchlo osedláme to mi verte." hovorí pplk.Strmeň.
,,Vojna z vás urobí chlapa, budete nás brániť." hovorí súdružka. ,,A pred kým?" opýta sa Frenki.
,,Pred nepriateľom predsa!" hlasne vykríkne Strmeň.
,,Pán pplk. môžem sa Vás niečo spýtať? ,,Môžete. ",,Dali by ste ma čo najbližie k bydlisku?" ,,Samozrejme ,to vám sľubujem," hovorí Strmeň a búcha po stole. ,,Budete čo najbližšie, pretože republika je malá."
Jeseň 1987.
Poštárka Frenkimu doručila povolávací rozkaz. Je netrpezlivý, rýchlo zavrie dvere a otvára list.
Hláste sa vtedy k 110 motostreleckému pluku-mesto VU 4447 Tachov.
V tom momente si Frenki nevie spomenúť, kde sa Tachov nachádza, zoberie mapu a hľadá na Morave. Stále sa mu to nedarí. Konečne mesto Tachov, našiel pri Chebe. ,,Tak teda ten lampasák na odvode ma dostal!" zašomral Frenki.
Čas odchodu na vojnu sa kráti. Mama nabalila Frenkiho. Nastal čas lúčenia. Frenki nemal rád lúčenie. Zbohom, zbohom.
Nastupuje na rýchlik Púchov-Praha. Ešte posledné slová: ,,Daj na seba pozor," hovorí mama.
Po jednodňovom cestovaní konečne v Tachove.
Prekračuje brány útvaru. Hneď pri bráne upriami pohľad na ostnaté dráty a skupinu strážnikov so samopalmi. Frenkiho oslovuje akýsi poddôstojník, ale nerozumie mu čo hovorí .
Frenki mu nerozumie ani na druhýkrát. ,,Toto?" a ukazuje na tašku a podá ju vojakovi .Obsah tašky s potravinami, ktoré nestihol nestihol zjesť, Frenki podá vojakom.
Jedli, ako keby nejedli týždeň. Frenki nechápavo krúti hlavou. Zároveň mu ukazujú, kde má ísť .Presuny z jednej časti budovy v kasárňach do druhej sa vykonávajú výlučne za pochodu.
Frenki začuje krik a prichádzajúcu sanitku. Z budovy vyjde dozorčí kuchyne v zakrvavenom bielom plášti. Až neskôr sa dozvie, že dozorčího napadli dvaja vojaci, ktorí kradli mäso.
,,Čo tu vôbec robím, kde som sa to vôbec dostal? "pýta sa Frenki sám seba . ,,Do Tachova ,"hovorí vojak a ukazuje mu smer, kde má isť.
