reklama

,,Dobrý,teta, my sme zo Slovenska, otvoríte nám ?"

Zlín, centrum juhovýchodnej Moravy. Dnes je domovom viac než 85 000 obyvateľov a svojim ekonomickým potencionálom si udržuje dôležité postavenie medzi poprednými mestami v Českej republike.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Pred niekoľkými rokmi som aj ja chodil do Zlína ako študent VŠ, kde som mal možnosť spoznávať toto krásne mesto.

Príjemní ľudia, pekné prostredie, dobrá škola. Čo viac si človek môže priať?

Za tých päť rokov som mal veľa pozitívnych zážitkov, a ak mi to čas dovolí, rád sa vraciam do tohto mesta.

Počas štúdia som väčšinou býval v neďalekom penzióne vzdialenom od školy cca 10 minút. Bol lacný, mal som tu kľud a to mi vyhovovalo.

V piatok som prišiel a v nedeľu po skúške alebo prednáške som išiel domov. Tak ako inokedy, aj vtedy som prišiel na ubytovňu. Mal som na druhý deň skúšku, tak som sa potreboval poriadne pripraviť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pani recepčná mi dala izbu a ja som sa ubytoval. Príjemná pani už na dôchodku, vždy usmievaná,ale prísna.

Keď sme pálili slivovicu, vždy som jej doniesol liter. Bola veľmi vďačná. Bolo osem hodín večer najvyšší čas zopakovať si učivo. Po hodine zabúchali na dvere traja páni v strednom veku a hovorili:

,,Dobrý teta, my sme zo Slovenska, otvoríte nám? ,,Veď je otvorené, čo by ste potrebovali ?",, No čo asi teta? Ubytovať sa chceme!"

,,A ja, jaj, kluci, no nevím, či bude volné,"hovorí recepčná. ,,Ten slovák co se tady namazal, ten tu už není no ja nevím, kluci, už je plný hotel choďte jinde. ,,Ale teta, veď my sme iní, my nepijeme, my sme z colného úradu. Len prespíme a ideme preč!" hovorí jeden z nich. ,,Pani rečepčná ja ich zoberiem," ozval som sa, ,, moji kolegovia dnes neprídu, veď aj tak mám tri miesta volné a rád pomôžem veď iba na jednu noc."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,No jo, dobre teda," tak zaplatte a chodte." Páni sa ubytovali, hodili tašky do kúta ani sa nevybalili.

Len postarší pan vytiahol z tašky pohár plný zaváraných uhoriek a položil ich na nočný stolík. ,,Ideme sa najesť ,,cestou sme vyhladli. O desiatej prídeme. Ďakujeme za pomoc."

Okolo druhej hodiny som začul búchanie na dvere. Otvoril som a medzi dverami ležal prvý z nich v tielku a roztrhaných nohaviciach. Nevedel ani rozprávať, taký bol opitý. Kolenačkoval z jednej strany na druhú, samozrejme, zobudil všetkých. ,,Kde máš ostatných?" spýtal som sa ho.

Pokrčil plecami. Otvoril som okno a druhého som videl ako sa šplhá po hromozvode na prvé poschodie. Bol ako nepríčetný a kričal na okoloidúcích. Tretí zaspal pred vchodom ubytovne zakryl sa velkou rohožou no a samozrejme medzi tým stihol poprevracať všetky kontajnery v blízkosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nechápal som, ako sa môže niekto takto vystrájať . Páni z colného úradu si spravili dobrú hanbu.

Na dobrotu na žobrotu, povedal som si. Poučil som sa. Na druhý deň ma zastavila pani recepčná. Obaja sme nad tými chlapíkmi len krútili hlavami.

.

Libor Poruban

Libor Poruban

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som otec a syn alebo syn a otec, ktorý odpúšťa ale nezabúda. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyNaše hobbySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu