Začiatky boli ťažké. Postupne vystriedal viacero zamestnaní. Robil skladníka, vykladal kamióny, šoféra i montážnika káblových zväzkov. Pracoval soboty, nedele, piatok ,sviatok, ranné, poobedné aj nočné.
Bol rád, že má robotu. Mal rodinu, a preto si nemohol vyberať. Po niekoľkých rokoch sa predsa na neho usmialo šťastie a Fero začal robiť učiteľa na základnej škole.
Napriek platu, ktorý nie je veľký, je rád , že môže robiť to, čo študoval. Nie každý má túto možnosť. Práca nie je až tak ohodnotená, ale baví ho.
Navyše má viac voľna, nemusí robiť nočné, ani soboty, nedele. Veľmi dobre vie ako sa musí otec a jeho mama narobiť, aby zarobili toľko ako on.
A koniec koncov aj on má vlastnú skúsenosť.
Fero sa štrajku učiteľov v Bratislave nezúčastnil. Nechce politizovať. Chce len učiť svojich prvákov. Už od malička ho rodičia učili, aby sa zakrýval len takou perinou na akú má.
Požiadavky učiteľov 700 euro v čistom a skorší odchod do dôchodku je podľa neho nereálna .Každý chce väčší plat, kto by nechcel.
,,Takto by mohol každý štrajkovať, nielen učitelia, ktorí si štrajkom vynucujú svoje požiadavky,"hovorí Fero, ,,ale aj dôchodci, policajti, robotníci a podobne. Vo firmách vám nikdo plat nezvýši, je kríza , a výrobky sa nepredávajú. Firmy musia znižovať počet zamestnancov a prijímajú lacnejšiu pracovnú silu."
Cez víkend mi volal Fero a trochu nepokojným hlasom hovoril, že si ho zavolal riaditeľ, ktorý mu rázne naznačoval, aby prehodnotil svoj názor. ,, Kto nie je s nimi, je proti ním. " smutne hovorí Fero.
Fero však svoj názor nemení, je to tvrdá hus na škubanie.
Súhlasím s Ferom.
