.....Prečo sa cestou domov zo školy tvária všetci cestujúci v autobuse tak znechutene?....Pohrúžení do nekonečného prúdu myšlienok....Preplatok za plyn, kde naňho vziať? Už o pár minút prídem domov a bojím sa, manžel ma opäť zmláti....ale musím mlčať, ináč ma zabije. Mišo mi opäť ukradol peniaze, akého syna som si to vychovala? Dnes sa z toho zbláznim, hneď keď prídem domov umyjem okná, tak pokosím trávu na dvore a na večeru spravím rýchle jedlo, nejaké bryndzové halušky. Výplata bude dva týždne meškať, ako teraz uživím rodinu? ...myšlienky, stále nás prenasledujú....či sú pozitívne alebo negatívne.....v dave som predsa len našla jedno usmievavé stvorenie, malý chlapček v kočiariku...mohol mať 2 rôčky, usmieval sa od ucha k uchu. Tlieskal rúčkami a myslíte, že mal dôvod? Možno nemal dôvod byť šťastný, ale nič ho netrápilo, spokojne si sedel a vedel, že je v bezpečí, že má všetko, čo potrebuje...no my dospeláci sa musíme obrniť tvrdým pancierom či už nás niečo trápi alebo nie.... viem, súčasná situácia je dosť kritická, hlavne tu na východnom Slovensku, ale problém je aj v tom, že ľudia sa nedokážu tešiť z pekných vecí, ktoré život ponúka.... Mňa to už vážne nebaví, samé „pokrivené“ tváre....možno túto problematiku príliš nadľahčujem, žijeme v nezdravej spoločnosti a to treba uznať....dôvodov je viacero... veľa ľudí je prehnane zaťažovaných množstvom práce a povinností za málo peňazí, čo má negatívny dopad na ich psychiku. Nestíhajú žiť, venovať sa deťom, pretože musia pracovať aj 12 hodín denne, ak chcú prežiť, kupujú len nevyhnutné potraviny a žijú v skromnosti...úsmev na ich tvári ťažko niekto vyčarí. Potom je skupina ľudí, ktorí majú tiež veľa povinností, no majú vyššie príjmy, čiže vyšší štandard, sú síce na vyššej a lepšej pozícii, ale doma sa chodia viac- menej vyspať, lebo ide o veľkú zodpovednosť za vykonanú prácu.....aj napriek tomu sa usmievajú častejšie, pretože majú väčšiu možnosť uspokojiť svoje potreby. To je tzv. klasická rodina. A potom je ďalšia skupina ľudí, ktorým poctivá práca nič nehovorí. Podstatné je, že má pod svojím dohľadom určitý počet ľudí, na ktorých sa „nahrabe“ a im nechá tie omrvinky na prežitie. To, že mnohokrát ide o špinavé peniaze je samozrejme pre túto vyoperovanú hanbu nepodstatné. No aj jemu sa vytratí úsmev z tváre, ak jeho manželka zazrie košeľu od voňavky a bordového rúžu jeho milenky z predošlej noci. Viem, že existuje ešte mnoho podskupín týchto troch typov rodín. Myslím si, že tieto názorné modely poukazujú na hlavné dôvody, prečo sa ľudia málo usmievajú. Vo vnútornej podstate, človek je tvor večne nespokojný, ak niečo dosiahne, hľadá ďalšiu možnosť posunúť sa o krok vpred. Nikdy nestagnuje, ale snaží sa spoznávať sám seba a svoje hranice. ....Stratifikácia v spoločnosti nebola nikdy homogénna, žiaľ ide o veľkú priepasť a skepsu medzi ľuďmi na pokraji chudoby a vypasených „podnikateľov“ v nablýskaných autách....Rozdiely.... na základe ktorých si ľudia závidia, podkopávajú si nohy, chcú mať stále viac, nechajú sa manipulovať peniazmi alebo sa naopak poddávajú „neriešiteľnej“ situácií a zabúdajú sa usmievať z vecí, ktoré sú naozaj dôležité.....lásku a zdravie si za peniaze nekúpi ani miliardár. Že pravý zmysel nášho bytia je žiť pre druhých, nie pre seba a svoj úžitok. Že úsmev a milé slovo má väčšiu hodnotu ako diamantový prsteň. Že praví priatelia nám pomôžu aj keď sa nám rúca svet. Že vo dvojici sa ľahšie kráča životom. Že zdravé morálne hodnoty, ktoré odovzdá každý rodič svojmu dieťaťu sú nevyčísliteľné.....všetci sme iní, každý sa "topí" vo svojej mláke, so svojimi problémami, ale sú veci, s ktorými môžeme naložiť ROVNAKO....tak na nich nezabúdajme a hlavne sa VIAC USMIEVAJME... dôvodov je veľa, len si netreba zakrývať oči alebo sa pozerať iba jedným smerom......
