Lucia Lichvárová
Holandsko- čo moje oko videlo a ucho počulo
Som v Haagu. Teším sa na obhliadku mesta ako malé decko. Sadám na bicykel pripomínajúci starú Esku spred dvanástich rokov. To bude tým postáčaným kormaňom.
Sangviničko- cholerička extrovertnej povahy, zbožňujúca pistácie, egreše, pizzu, svetlé pivo, eidam, toasty, temperamentných a vtipných ľudí, bozkávanie, pohodovú muzičku, tanec, maľovanie, spánok, leto, písanie, cestovanie, psychologické filmy, spev vtákov a... Zoznam autorových rubrík: Čo ma oslovilo, O tebe a o mne, Zo života ľudí, Fotečky, Haluze, Uhol môjho pohľadu, Súkromné, Nezaradené
Som v Haagu. Teším sa na obhliadku mesta ako malé decko. Sadám na bicykel pripomínajúci starú Esku spred dvanástich rokov. To bude tým postáčaným kormaňom.
Slnko šľahalo svoje lúče na betónovú zem. Po chvíli sa skrylo niekde za šedivé mraky. Bol pondelok. Ešte sme s kámoškou kvákali cestou na zastávku, potom sa rozlúčili. Po pár minútach predo mnou zastavila cvendžiaca električka. Nastúpila som. Rozhliadla sa, bolo voľné miesto. Tak som si sadla.
Absolútne ich netankuje, že odpadky sa už presypujú cez okraj koša a pre istotu tam ešte Fero prihodí banánovú šupku, ktorú triafa z 2 metrovej vzdialenosti, hojdajúci sa na stoličke vo vedľajšej izbe.
Sú slová, ktoré ostávajú nevypovedané, niekde v kútiku duše a práve preto sú také hodnotné. Sú to slová, ktoré nepočujeme každý deň znieť v našich ušiach, skôr vidíme v skutkoch. Ty mami a ty oci ste súčasťou skutkov, na ktoré sú všetky slová chudobné. Lež moje skutky nie sú až také dokonalé, preto mi ostáva pre Vás len pár slov ...
Akosi to rýchlo zbehlo a akademický týždeň sa zrazu vyskytol skôr ako si to mnohí z nás vôbec stihli uvedomiť. Najdramatickejšia bola posledná noc pred mojím prvým maturitným dňom...
Mám veľa práce...I am sorry, dnes nie...Musíme to preložiť......sme len figúrky, ktoré sú niekým resp. niečím manipulované? Všetko spočíva len v dobrej organizácií času?.... nemyslím....treba si uvedomiť, koľko vecí robíme s láskou a koľko veci robiť musíme....rozhliadam sa po okolí a vidím stroje... nezvratný mechanizmus bez emócií, kamenných tvárí a véééééľkou hlavou starostí...