Nikým a ničím sa nenechá odradiť.
Ostatní nim opovrhujú len preto, že nás má rád...rozumie nám.
Tuším nám číta myšlienky.
Dokáže byť empatický, ponoriť sa do nášho vnútra... do vnútra mladých, uletených ľudí očakávajúcich viac ako sú len fakty... očakávajúcich ľudskosť.
Ľudskosť, ktorá sa z ľudí vytráca.
Žeby to nebolo in? Rozdávať úsmev, veselé príhody zo života, darovať dobro ukryté hlboko v nás?
Nehanbí sa za svoje pocity, neskrýva ich.
Podelí sa s nami... snažíme sa ho pochopiť, no je to príliš ťažké.
Je ťažké veriť, že dobro sa dobrom opláca.
Nie je to úžasné, že mu záleží na ľuďoch, ktorí by mu mohli byť ukradnutí?
Mohol by si povedať... mám dosť svojich problémov, nech si každý pomôže sám, nejde o mňa ani o mojich blízkych, netýka sa ma to.
Obdivujem to...tú veľkosť srdca.
To, že nás chápe, že z našich tvárí dokáže vyčítať tak veľa.
Je to človek, ktorého si vážim.
Nielen preto, že nám pomáha, ale hlavne preto, že mu na nás záleží, aj keď by nemuselo.
Že nás má rád, aj keď by nemusel.
Že dokáže s nami komunikovať ako s vlastnými deťmi.
Že nám dokáže zlepšiť náladu, keď sa jeho príjemný smiech rozlieha okolím.
Že berie život s nadhľadom a nie je konvenčný.
Štve ma, keď ho ľudia podrazia, nezaslúži si to....on nie.
Žiaľ v dnešnom svete sa viac nosia tvrdé päste ako ľudské dobro.
No napriek tomu, ste nám dali oveľa viac ako tí ostatní.
Mne osobne určite.
Ukázali ste nám, čo je naozaj podstatné.
Nenaučili ste nás len myslieť, ale viac cítiť...a to je to, čo z nás robí ľudí.
....úprimná vďaka...
PS: Mám Vás rada.
