Pedofília - sexuálna orientácia, alebo úchylka ?

Americký "Diagnostický a Štatistický Manuál Duševných Porúch" (DSM), ktorého autorom je Americká Psychiatrická Asociácia (APA) obsahuje aj diagnózu "pedofília". Tak, ako tam donedávna bola aj homosexualita. Bohužiaľ, tento manuál chápe pedofíliu ako poruchu správania, alebo duševnú poruchu spôsobujúcu "postihnutému" závažné problémy. Podmienky diagnostikovania pedofílie sú:

A. Minimálne počas obdobia šiestich mesiacov musí pociťovať opakované a intenzívne, sexuálne vzrušujúce predstavy, sexuálne nutkanie, alebo správanie zahrňujúce sexuálnu aktivitu s predpubertálnym dieťaťom alebo deťmi (vo veku 13 a menej).
B. Osoba konala na základe takéhoto nutkania, alebo toto nutkanie alebo fantázie mu spôsobujú vnútorné osobné problémy.
C. Osoba musí mať aspoň 16 rokov a byť aspoň o 5 rokov staršia ako dieťa alebo deti týkajúce sa kritéria A.
_{zdroj: http://www.behavenet.com/capsules/disorders/pedophiliaTR.htm}

Ako vidno, manuál je dosť zmätočný a nejasný. Paradoxom je, že podľa neho vlastne mnohí pedofili nie sú pedofilmi. A ja tiež nie, keďže nemám vnútorný problém so svojou orientáciou, nič sexuálne s deťmi nemám a ani netrpím žiadnym intenzívnym nutkaním. Fakt je, že som sexuálne (a nie len sexuálne) orientovaný na deti. Človek, ktorého deti primárne sexuálne nepriťahujú, ale je s nimi sexuálne aktívny (či už z nemožnosti zohnať dospelú partnerku, z dôvodu že ho vzrušuje všetko zakázané, alebo sa rád odbavuje na slabších a pod.) zrejme bude diagnózu pedofila spĺňať. Paradox ?

Medzinárodná klasifikácia chorôb (európska) MKN-10 - vydaná Svetovou zdravotníckou organizáciou má v zozname chorôb aj kolónku "pedofília", kód F65.4 (medzi poruchami sexuálnej preferencie).Popis choroby je:

Sexuálna preferencia na deti, obvykle predpubertálneho alebo raného pubertálneho veku. Niektorí pedofilovia sú priťahovaní iba dievčatami, niektorí iba chlapcami, iní sa zaujímajú o obidvoje pohlavia.

Pedofília je zriedka zistená u žien.Sociálne sa neschvaľujú styky medzi dospelými a pohlavne nedospelými adolescentami, zvlášť pokiaľ ide o to isté pohlavie, ale tieto styky nie sú nutne spojované s pedofíliou. Ojedinelý incident, zvlášť pokiaľ je páchateľom samotný adolescent, nepredstavuje trvalú a prevládajúcu tendenciu, ktorá sa pre túto diagnózu požaduje.

Avšak medzi pedofilov zaraďujeme mužov, ktorí si síce zachovávajú preferenciu pre dospelých sexuálnych partnerov, ale pretože sú chronicky frustrovaní pri dosahovaní vhodných kontaktov, obvykle sa obracajú na deti ako na náhradné objekty. Muži, ktorí sexuálne obťažujú vlastné predpubertálne deti, sa tiež občas približujú k iným deťom, ale v obidvoch prípadoch ich chovanie poukazuje na pedofíliu.

_{Zdroj originálneho textu som na nete bohužiaľ nenašiel, text je prevzatý zo stránky: http://pf03.wz.cz/text/mkn.htm}

Táto definícia sa na prvý pohľad dopúšťa jednej zásadnej chyby. Dáva na rovnakú úroveň sexuálnu orientáciu na deti (bez sexuálneho kontaktu) a sexuálny kontakt s deťmi (bez sexuálnej orientácie na deti). Dôvod prečo je tá definícia taká absurdná je ten, že pedofília je uvedená v jednej kategórii s "diagnózami"ako transvetitizmus, sadomasochizmus, exhibicionizmus, voyerizmus. Pri týchto sa totižto jedná (asi okrem transvestitizmu) o "fetiš". Tam ide hlavne o to , aká sexuálna praktika/predmet/situácia dotyčného vzrušuje. Súvislosť medzi niekým kto má sexuálny styk s dieťaťom nie z dôvodu svojej sexuálnej preferencie na deti a pedofilom ktorý žiadny sexuálnu kontakt s deťmi nemá je asi taká, ako medzi exhibicionistom a účastníkom nudistickej pláže. Spojitosť je možná len z veľmi pokriveného uhla pohľadu, lebo fakticky jedno vylučuje druhé (aj keď nahí sú obidvaja).Je smutné že tvorcovia týchto materiálov nevedia rozlišovať. A to je tiež jeden z dôvodov prečo sú pedofilovia považovaní za chorých úchylov.

Faktom je, že pedofilná orientácia funguje "technicky" veľmi obdobne ako heterosexuálna (alebo homosexuálna). Ak sme na niekoho sexuálne orientovaní, neznamená to že jediné po čom túžime je mať s dotyčným sex bez ohľadu na to aké následky to na ňom zanechá, pričom je to to jediné čo k nemu cítime. Dnes, kedy už väčšina ľudí chápe že homosexualita nie je o "trtkaní do riti", ale o vzťahu a citoch voči druhému, je rovnaký postoj pedofílii odopretý. Ako keby pedofil nebol schopný lásky, zodpovednosti, starostlivosti a porozumenia. Pedofil je človek, ktorý sa dokáže zamilovať podobne intenzívne do detí, ako "normálny" do dospelého partnera. Pedofília je sexuálna orientácia. Nemá nič spoločné s intelektom, morálkou, alebo akýmikoľvek duševnými danosťami človeka. Nie je ani "praktikou", nie je ani skutkom. Je cítením. Mnoho pedofilov chodí okolo nás bez toho, aby sme si to uvedomovali. Niektorí sa s láskou venujú deťom a nikdy by nikto nepovedal že sú "na deti". V mojom živote aj živote iných sa potvrdzuje pravidlo, že deti sa v spoločnosti pedofilne orientovaného človeka cítia dobre. Veľa sexuológov venujúcich sa téme súhlasí, že pedofilovia majú (všeobecne) schopnosť deťom rozumieť a preto sú medzi nimi pozitívne prijímaní. Osobne vnímam ako krivdu ak o mne niekto tvrdí, že som s deťmi preto lebo ma vzrušujú, alebo že je to dominantný cit ktorý voči deťom chovám. Opak je pravdou.

Samozrejme, tak, ako všade inde, nájdeme i medzi pedofilmi ľudí hlúpych aj múdrych, dobrých aj zlých, sebeckých aj obetavých, atď.

Je nepochybné, že sa niektorí pedofilovia dopúšťajú sexuálneho zneužívania detí. Niektorí preto, lebo neveria (a nevedia) že by mohli žiť aj inak, niektorí nechtiac v slabej chvíli a podaktorí lebo sú proste takí...
Dopúšťajú sa toho rovnako, ako sa niektorí heterosexuáli dopúšťaťajú znásilnenia žien, niektorí manželia týrania svojich manželiek, rodičia týrania svojich detí.
A naopak, mnoho zneužití detí majú na svedomí ľudia bez pedofilnej sexuálnej orientácie.

Napriek tomu že väčšina pedofilov nikdy žiadnemu dieťaťu neublížila a že pedofilovia majú na svedomí iba malé percento zneužitých detí, sú to práve oni, ktorí sú považovaní za jediných pôvodcov sexuálneho násilia na deťoch. K čomu výdatne napomáhajú médiá.

Pedofíliu ako takú by som nenazval chorobou, lebo ako taká nikomu neškodí. A ani sama o sebe nevytvára žiadne väčšie predpoklady k sexuálnemu ublíženiu, než heterosexualita k sexuálnemu násiliu voči ženám.

Ak niekto svojim správaním ublíži tomu, na koho je sexuálne orientovaný, sexuálna orientácia ovplyvní iba výber obete, nie čin ako taký. Za ten už sú zodpovedné povahové črty jednotlivca, vplyv prostredia, hodnoty ktoré sú mu vštepované okolím a pod.

No a či je pedofília "úchylka" ? Nuž podľa toho čo pod tou "úchylkou rozumieme". Ak odchýlku od normálu (väčšiny), nepochybne úchylkou je a vždy ňou bude. Rovnako ako homosexualita. Ak však pod tým chápeme dačo patologické - čo spôsobuje (nezávisle od vplyvu okolia) problémy dotyčnému alebo jeho okoliu, tak proste nemôžem súhlasiť.