Daniel Liddel
Dragon Age
Práve som dohral absolútne fantastickú RPG Dragon Age.
Som úplne obyčajný a tuctový človek ako každý iný. Bežnýživot, bežné starosti, bežné radosti. Inak sledujem politiku, rád poznávam druhú stranu mincí a reálny (nie_moc_známy) život. Absolútne zbožňujem Tolkienove dielo a jeho filozofiu. Môj veľký koníček sú staré počítačové hry na rôzne systémy, ktorých mám obrovskú zbierku (je to splnený môj veľký detský sen). A som závislý na sladkostiach :-) A ešte jedna vec - mám pedofilnú orientáciu. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Michaela Jacksona som nikdy moc nemusel. Nebol mi dva krát sympatický jediná skladba ktorá sa mi páčila bola Billie Jean. Nezaujímal ma ani jeho pohreb, ale jednej scéne z neho sa uniknúť nedalo, keďže bola včera všade na internete. Vystúpeniu jeho nevlastnej dcéry Paris Katherine.
12.08.2006 odznel v hlavnom spravodajstve STV príspevok o tom, že sa Európou šíri šikanovanie a vydieranie detí cez mobil.
Už dlhšiu dobu sledujem situáciu na Blízkom východe a mám stále horší a horší pocit.
11 ročná Lucia sa zavrela na záchode so Jozefom, siedmakom, ktorý sa jej už dávno páčil. Jozef jej vyzliekol tričko a bozkával jej malé prsia. Potom jej vyzliekol nohavičky a začal ju lízať medzi nohami.
Upratoval som pohodenú knižku s rozprávkami. Už si ju prečítala ?, pýtam sa dcéry. Už áno. Najkrajšia bola tá posledná.
Dnes som narazil na ďalšiu zaujímavú spoveď na blogu. Slová písané indexom sú moje vlastné dodatky k pôvodnému textu.
V utorok som na TV Markíza zhliadol show Mistr Bombastik. Tím niekoľkých žien vyberá nejakého blbečka, ktorý je vraj najväčší frajer na pláži.
Pamätám si ako prvý krát v Správach STV ukazovali bezdomovca aj s dcérkou - malou Mirkou Matušicovou. Opúšťali práve stanový tábor, keď sa skončili najkrutejšie tohtoročné mrazy.
Dnes som na služobnej ceste prechádzal okolo polikliniky. Cez otvorené okno som počul detský krik:Počkajte, nie, nie, nieééé. Tato, tatinko, prosíííím, nieéé, au, ááááááu. Potom to pokračovalo nervy drásajúcim krikom, ako keď kričí niekto na pokraji absolútnej hrôzy. Z celej sily, s občasnými prosbami. Bolo to strašné, na hranici mojej schopnosti niečo vydržať.Bol som sa pozrieť čo to bolo za ordináciu. Chirurgia. Úbohému chlapcovi zrejme naprávali končatinu, alebo robili dačo ešte horšie. Keby som bol rodič toho dieťaťa a musel by som byť pri tom, dívať sa mu do vydesených a šokovaných očí a ešte ho držať aby sa moc nezmietal, neviem ako by som to potom rozchodil. Možno bol chlapec precitlivený, ale predsa....Jedno viem iste nikdy by som nemohol robiť detského lekára. Ešte stále mám zimomriavky.
Dnes som si na jednom blogu istého Andrewa z Nového Zélandu (17 ročného) na www.blogger.com prečítal čím všetkým prechádzal.
Stretol som sa s človekom, ktorý by mohol mať všetky dôvody byť na druhej strane barikády.
Túto kampaň som si všimol na billboardoch v jednom nákupnom centre. Sú na nich prezentované ženy, ktoré ideál ženskej krásy nesteleňujú. Čo ten ideál vlastne je ?