Ja by som si nikdy nesiahol na život! To mi môžete veriť. Ten celý blog bol myslený nejak úplne inak.
Je načase vám povedať ako.
Spravil som niečo, čo som neľutoval hneď v tej chvíli, ale o pár minút neskôr. A prejavila sa tam jedna z mojich vlastností, ktoré som sa snažil potláčať. Tú vlastnosť a kopu ďalších iných som na ľuďoch nemal rád. A nemám rád, ani mať rád nebudem. Určil som si kedysi kódex. Niečo, ako by som chcel vyzerať navonok, ako ľudská bytosť. Aký by som mal byť a tak.
Tá osobnosť vo mne stále žila. Len občas prejavila svoje vlastnosti. A včera som sa rozhodol, že ju opustím. Vypudím ju zo svojho vnútra. A zostanem konečne taký, aký chcem byť.
Viem, že kopa ľudí, čo ste ten blogerský príspevok čítali, ste to pochopili ináč, a ja sa Vám ospravedlňujem, za spôsobené problémy. Veľmi pekne Vám ďakujem za Vašu podporu. Ale teraz ako to vysvetliť mamine, keď v noci volali policajti????
