Ivy Helman sa narodila v americkom Milwaukee v štáte Wisconsin, no vyrastala v Cudahy, v malom meste rozprestierajúcom sa na jazere Michigan. Na Univerzite liberálneho umenia Beloit študovala antropológiou, španielčinu a umenie. Po získaní bakalárskeho titulu prestúpila na Yale, odkiaľ po štúdiu náboženstiev odišla s magisterským diplomom. Ako doktorandka Univerzity v Claremont sa venovala témam náboženstva so zameraním na ženské štúdie a teológiu, kultúru a etiku. Je židovka, akademička, aktivistka, feministka a čerstvo vydatá žena.
Hoci by bolo z legislatívneho hľadiska pre obe partnerky jednoduchšie vziať sa v Amerike, kde sa spoznali, rozhodli sa zosobášiť práve v Čechách. Stará mama Hany, Ivynej manželky, už nemôže cestovať také dlhé vzdialenosti a pre obe z nich bolo dôležité, aby sa na ich svadbe zúčastnila. Žijú spolu v Prahe.
„Nikdy predtým som v Prahe nebola, no kultúra tohto regiónu mi nie je úplne cudzia, vyrastala som v komunite s československo-nemeckými koreňmi,“ prezradila o sebe Ivy. Časť jej rodiny žije v Spojených štátoch len dve či tri generácie. Je židovkou skrz-naskrz. Ivyn starý otec, ktorý je jej životnou inšpiráciou, sa narodil v anglickom Manchestri, no do svojich 18-tich rokov žil v Rumunsku so svojou početnou rodinou. Bol členom chasidského hnutia. Odišiel do Ameriky, kde sa počas druhej svetovej vojny zapojil do boja proti Hitlerovi. Aj vďaka tomu získal neskôr americké občianstvo. Po vojne a najmä po holokauste však starý otec už nikdy nepraktizoval svoje náboženstvo. „Tragická strata celej rodiny okrem jeho matky a sestry bola ranou, ktorá sa nikdy nezahojila,“ povedala. Hoci sa o týchto veciach s ňou v detstve rodičia veľmi nerozprávali, jeho skúsenosť a kolektívny žiaľ boli v rodine vždy prítomné.
Dnes vedie Ivy na pražskej Karlovej univerzite kurz Feminizmus a environmentálne hnutia, na Anglo-americkej univerzite učí židovské štúdie vrátane židovskej otázky v strednej Európe a kurz, ktorý sama vytvorila s názvom Židovská Praha. Naďalej pracuje aj na výskumoch v oblastiach židovskej tradície, feminizmu, ekofeminizmu, etiky, antimodernizmu a komparatívnej religionistiky. Mnohé z jej textov sú voľne dostupné aj na blogu fenimismandreligion.com. Pravidelne tam raz mesačne prispieva už päť rokov.
Chcem prispieť k zmene v spoločnosti a jedna z najlepších ciest k zmene vedie cez vzdelávanie. Preto učím. Sama sa týmto témam vášnivo venujem, pretože ma zaujímajú. Chcem sa naučiť viac a viac nielen v mojom záujme, ale aby som to mohla odovzdať aj ďalším generáciám. Chcem dopomôcť k tomu, aby súčasťou dnešného judaizmu bol feminizmus, boj za spravodlivosť a rovnocenné vzťahy,
vysvetlila Ivy.
V spoločnosti nepočuť židovský hlas
Na Konferencii o úlohách akademikov a náboženských lídrov vo vzťahu k utečencom, ktorú zorganizovala Liga za ľudské práva v októbri tohto roku, vyslovila Ivy jednu veľmi zaujímavú a dôležitú myšlienku –
„ako židovka, žena a feministka si nemôžem dovoliť nebyť v dnešných časoch aktivistkou“.
Keď som sa jej opýtala ako to myslela, dostala som veľmi jasnú a zrozumiteľnú odpoveď. „Pochádzam z menšinovej religióznej komunity, ktorá je často opomínaná alebo absolútne ignorovaná. Je pre mňa dôležité, aby bolo počuť aj židovský hlas. Musím pripomínať ľuďom, že stále existujeme, že máme svoje názory a skúsenosti, ktoré sú dôležité. Navyše, pre holokaust spáchaný na židoch je hlas židov v Európe akýsi tichší a preto je pre mňa ešte dôležitejšie, aby nás bolo počuť,“ povedala Ivy.
Ivy tiež pripomenula, že Židia boli v histórií utečencami, preto majú aj k tejto téme čo povedať. „V Egypte sme boli otrokmi a po našom oslobodení sme 40 rokov putovali po púšti. Je preto našou povinnosťou starať sa nielen o utečencov, ale najmä o vdovy a siroty – inými slovami – o tých najviac pošliapanými spoločnosťou, pretože vieme, aké to je byť na ich mieste. V Európe sme tisíc rokov žili oddelene od ostatných, často označovaní ako cudzinci. Neustále sme museli bojovať za svoje práva v spoločnosti. Vždy sme sa snažili niekam zapadnúť, byť akceptovaní, ale nefungovalo to. Nakoniec nás za utečencov označovali aj vtedy, keď sme počas vojny utekali z nacistického Nemecka,“ vysvetlila Ivy.
Z historického hľadiska tak podľa nej židia vždy prirodzene bojovali za ľudské a občianske práva, združovali sa v rôznych hnutiach a podporovali nielen nemajetných a chudobných židov ale aj nežidov.
Náboženské predsudky vs tradície
Základy antisemitizmu podľa jej názoru siahajú do historického konfliktu kresťanov so židmi, podľa ktorého židia zavraždili, alebo sa aspoň podieľali na vražde Ježiša. Dodnes sa s týmto obvinením v kresťanskom učení stretáva. Ďalším zo stereotypov, ktorý vedie k nenávisti voči židom, je podľa Ivy konšpirácia spísaná v knihe s názvom Protokoly sionských mudrcov opisujúca majstrovský plán židov ako ovládnuť celý svet.
„Vo všeobecnosti si však myslím, že ľudia len majú strach z toho, čo im je neznáme. Vždy boli ovplyvniteľní akýmkoľvek médiom, ktoré im zobrazovalo nepoznanú realitu. Xenofóbia sa často aplikuje ako na moslimov tak aj na židov, to máme spoločné. Nie je nezvyčajné, že protimoslimské skupiny sú aj antisemitské,“ povedala. Je preto za akúkoľvek spoluprácu moslimov a židov. Spolu môžu tieto dve náboženské skupiny urobiť svet lepším miestom.
Verí, že v mnohých ľuďoch je ich osobná religiozita hlboko zakorenená.
„Myslím si, že väčšina veriacich považuje každého človeka bez ohľadu na jeho vierovyznanie v prvom rade za ľudskú bytosť. Láska a rešpekt k druhým sú piliermi každej náboženskej tradície,“ zdôraznila.
No v mnohých prípadoch je veľmi ťažké oddeliť svetské aspekty života človeka od toho náboženského. Niektorí si vážia hodnoty ľudskosti viac ako iní. Niektorí vyrastali v prostredí, v ktorom sa o iných náboženstvách hovorilo klamlivo a s nenávisťou. Ďalší nemali nikdy príležitosť prísť do styku s človekom s iným vierovyznaním, preto sa ho boja. „Náboženské predsudky pochádzajú z rôznych zdrojov, no s náboženskou tradíciou nemajú často nič spoločné,“ myslí si Ivy.
V tejto súvislosti však poukázala na jeden z aspektov kresťanstva, podľa ktorého spása jednotlivca závisí od akceptácie Ježiša ako svojho pána a spasiteľa. „Znamená to, že nekresťania alebo tí, ktorí neprijali Ježiša vo svojom srdci, nepôjdu do neba. Preto kresťania vysielajú misionárov do sveta, aby prekonvertovali na svoju vieru aj iných. Osobne to považujem za neúctivé voči iným náboženstvám a ľudským entitám. Nazdávam sa, že to kresťanstvo kladie do role „lepšieho“ náboženstva, čo nie je správne,“ zdôraznila Ivy. Judaizmus misionársky komponent nemá a naopak od konvertovania odrádza.
Feminizmus v spoločnosti stále potrebujeme
Ivy nechce, aby ju bolo počuť len ako židovku, ale aj ako ženu. „Ženy stále čelia sexizmu a mizogýnii, preto musíme pracovať na tom, aby sme si v každej spoločnosti boli rovní bez rozdielov. Ako židovská žena chcem poukazovať na to, ako je seximus zachovávaný v judaizme. Ako feministka musím byť aj advokátkou nielen židovských žien pred mužmi a náboženstvom,“ povedala.
Je zástankyňou súčasných feministických hnutí. „Jednoznačne potrebujeme v spoločnosti feminizmus!“ zdôraznila. Nielen v Čechách sa stretáva s mladými ženami, ktoré sa nevedia zamestnať, pretože ich zamestnávatelia odbíjajú slovami „čoskoro sa vydáte a budete mať deti“. Feminizmus považuje za dôležitý, pretože ženy stále dostávajú nižšie mzdy ako muži. „Potrebujeme ho, lebo ženy denne čelia domácemu a sexuálnemu násiliu, pretože sa boja chodiť v noci samé po ulici. Keď sú dievčatá a ženy stále nútené vzdať sa svojho práva na vzdelanie či prácu pre chlapca, muža či kvôli rodine, potrebujeme feminizmus. Kým si budú ľudia ceniť chlapcov viac ako dievčatá, budeme potrebovať feminizmus. Myslím, že som to vysvetlila dosť jasne,“ povedala Ivy. Zdôraznila tiež, že byť feministkou či feministom sa vôbec nevylučuje so vzťahmi či manželstvom medzi mužmi a ženami alebo rovnakými pohlaviami.
Patriarchát je navyše podľa nej zodpovedný za krízu v spoločnosti.
„Nerovnosť, systémy nespravodlivostí, chudoba, hlad, rasizmus, sociálne triedenie, sexizmus, homofóbia, materializmus, deštrukcia životného prostredia, kapitalizmus či chov zvierat sú všetko príklady efektu patriarchátu v spoločnosti,“ tvrdí Ivy.
Právomoc nad ostatnými nevytvára a nepodporuje spravodlivé vzťahy. Preto sa podľa nej musí skončiť. „Ak naozaj chceme vytvoriť svet, v ktorom existujú spravodlivosť, rovnosť a sloboda, autonómia a rozkvet pre všetkých ľudí, zvieratá a planétu ako celok, potom musíme zmeniť systém moci a mocných na systém zdieľania sily a posilňovania slabších,“ povedala.
Základom je pochopenie toho, ako sú rôzne tlaky kladené na spoločnosť vzájomne prepojené. Nejde ani o nenávisť voči mužom, práve naopak. „Feminizmus uznáva, že aj muži pod patriarchátom trpia. Argumentuje tým, že naše súčasné chápanie moci ako moci nad ostatnými nie je len kontraproduktívne, ale aj deštruktívne,“ ukončila náš rozhovor Ivy.
Pre Ligu za ľudské práva rozhovor pripravila a spracovala Diana Burgerová. Rozhovor bol pripravený v rámci projektu "Debating New Phenomena of Refugee Migration in Central Europe, ktorý bol podporený z prostriedkov Európskej únie v rámci programu Európa pre občanov. Názory vyjadrené v článku nie sú názormi Európskej únie.
