Piatok ráno, súdna miestnosť
Sudca otvára pojednávanie a zisťuje prítomnosť navrhovateľa a odporcu.
Navrhovateľ je zo Sýrie, nehovorí po slovensky, v útvare policajného zaistenia je už štyri mesiace. Nespáchal žiaden trestný čin, ale keďže zákony sú k cudzincom, ktorí prídu bez víz tvrdé, je zavretý. Z útvaru policajného zaistenia ho predviedli v putách a spútavacom opasku, za sprievodu dvoch uniformovaných a ozbrojených policajtov, spôsobom, akým inak predvádzajú len ťažkých zločincov. Volá sa Nizar*.
Poznámka: zaistenie = úplné pozbavenie osobnej slobody cudzinca
Odporca je cudzinecká polícia. Na pojednávaní je prítomná aj zástupkyňa oddelenia cudzineckej polície, ktoré rozhodlo o zaistení. Sprevádza ju aj jej kolega.
Poznámka: celková prítomnosť uniformovaných policajtov v súdnej miestnosti: 4
Predmet sporu: preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení navrhovateľa na základe ním podaného odvolania
Tlmočník mešká. Sudca odkladá pojednávanie o 15 minút. Vyzve všetkých prítomných, aby počkali na chodbe. Keď vychádzame zo súdnej miestnosti prichádza tlmočník. Súdne pojednávanie môže pokračovať.
Poznámka: S kolegyňou sledujeme pojednávanie z lavice pre verejnosť.
Sudca overí totožnosť tlmočníka. Tento si prekvapivo sadá na lavicu pre verejnosť. Sudca ho vyzve, aby si vzal jednu stoličku a sadol si, pričom prekvapivo ukazuje na miesto na strane odporcu. Tlmočník si teda sadá nie vedľa Nizara, ale vedľa zástupkyne cudzineckej polície.
Už samotné usporiadanie osôb prítomných v súdnej miestnosti vyvoláva otázniky. Vedľa Nizara sedia traja uniformovaní policajti, jeden z nich sa pohráva s obuškom v ruke. Tlmočník sedí na strane odporcu. A celý kafkovský proces sa začína…
Nizara sudca vyzve na prednes svojho návrhu. To, čo sa snaží sudcovi povedať je v podaní tlmočníka viac ako nezrozumiteľné. Nizar hovorí po arabsky a tlmočník by to mal prekladať čo najvernejšie do slovenčiny. Tlmočník, postarší pán, aby lepšie počul, neustále vstáva zo stoličky a presúva sa k Nizarovi. Potom sa však vždy vráti zasa na svoju stoličku vedľa policajtky. Človek má chuť sa postaviť z lavice pre verejnosť a presunúť tlmočníkovu stoličku na druhú stranu. Prečo to nenavrhne samotný sudca zostáva záhadou.
Nizar a tlmočník sa neustále dohadujú, tlmočenie je kostrbaté a akosi viazne. Nizar preto požiada tlmočníka, aby jeho prednes (napísaný na papieri v slovenčine, ktorý si pripravil vopred) prečítal súdu. Sudca reaguje tým, že „viem čítať“ a preto sa ako verejnosť vôbec nedozvieme, čo chcel Nizar súdu povedať.
Následne sa sudca obráti na zástupkyňu odporcu. Tá uvedie, že sa pridŕža dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení a žiada rozhodnutie polície o zaistení potvrdiť.
Potom sa zistí, že Nizarovi nikto nedoručil písomné vyjadrenie odporcu, ktoré sa podáva na súd ešte pred pojednávaním, aj keď to je zákonná povinnosť súdu. Preto žiada, aby mu bolo toto vyjadrenie pretlmočené do arabského jazyka. Sudca podá vyjadrenie tlmočníkovi. Ten je zjavne v rozpakoch a opakovane sa pýta sudcu, či to má skutočne celé tlmočiť. Vyjadrenie má asi 5 strán. Znovu nasleduje niekoľko minútové dohadovanie sa tlmočníka s Nizarom, ktoré sa ale tlmočník neobťažuje pretlmočiť a sudca ho na to ani nevyzve. Výsledkom však je, že tlmočník vracia vyjadrenie sudcovi so slovami: “Navrhovateľ ďakuje, už netrvá na pretlmočení vyjadrenia”. Na to sa ozve Nizar a dožaduje sa, aby súd zabezpečil preklad vyjadrenia do arabčiny písomne. Sudca si povzdychne a do zápisnice zaznamená toto: “Navrhovateľ žiada písomný preklad vyjadrenia odporcu do jazyka arabského. Súd vydáva uznesenie, ktorým žiadosť navrhovateľa vzhľadom na povahu konania zamieta.”
Sudca vysvetľuje, že vzhľadom na potrebu urýchlene v konaní rozhodnúť a lehoty stanovené v zákone nemôže jeho žiadosti na preklad vyjadrenia vyhovieť, lebo by to trvalo ďalšie dva týždne.
Nizar nechápe a klesne na stoličku. Povie len “dobre”. Súd začne oboznamovať obsah súdneho spisu, čo spočíva v siahodlhom listovaní v policajnom aj súdnom spise. Trvá to veľmi dlho, pretože sudca uvádza názov a stručný obsah každého dokumentu, ktorý sa v spise nachádza. Tlmočník po celú dobu zasa chodí hore dolu od svojej stoličky k Nizarovi. Napokon zostáva pri ňom postávať a na svoju stoličku sa už nevracia. Asi pochopil, že je väčšia námaha sadať si a znovu sa postaviť, ako zostať stáť. To, že by si stoličku mohol prisunúť k nemu mu stále nedochádza.
Tlmočník má očividne problém s porozumením právnickej terminológii v slovenčine a s tlmočením právnických výrazov do arabčiny; viac krát sa pýta sudcu na objasnenie toho, čo práve povedal. Príklad: "Sudca: “Ďalej sa v spise nachádza rozhodnutie odporcu zo dňa XY o zaistení navrhovateľa a jeho umiestnení v útvare policajného zaistenia pre cudzincov ”.
Tlmočník sa pýta: “To akože on (ukazujúc na Nizara) dal návrh na zaistenie?”
Na záver sudca vyzve Nizara aj odporcu, či chcú niečo uviesť do zápisnice predtým ako súd vynesie rozsudok.
Nizar, očividne zúfalý z celej situácie, sa začne sudcovi ospravedlňovať, že ho oberá o čas, a vysvetľuje, že je prvý krát pred súdom, a že skutočne nerozumie o čo vlastne na tom pojednávaní ide, a že tlmočenie nie je zrozumiteľné. Sudca nadiktuje jeho námietku do zápisnice, ale ďalej sa ňou nezaoberá. Nizar povie, že už nemá čo dodať.
Odoberieme sa na chodbu počkať, kým sudca rozhodne. Nizar vyjde na chodbu so slzami v očiach, búcha si hlavu o stenu a krútiac hlavou hovorí, že prišiel o svoju príležitosť povedať čo vlastne súdu chcel povedať. O to väčšia je jeho radosť, keď sudca vynesie rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie polície o zaistení, vec vráti polícii na ďalšie konanie, a nariadi jeho okamžité prepustenie z útvaru policajného zaistenia.
Nizar odchádza zo súdnej siene s úsmevom na tvári, cíti sa ako slobodný človek. Absurdný proces sa preňho končí úspechom, ktorý vzhľadom na priebeh pojednávania ani vo sne nečakal. Síce nerozumie prečo súd rozhodol, ako rozhodol, ale výsledok je pozitívny. Aspoň tak sa v tej chvíli zdá…
Avšak, napriek tomu, že je nariadené bezodkladné prepustenie, čo by podľa nás malo znamenať, že Nizarovi dajú okamžite dole putá a budovu opustí ako slobodný človek, nestane sa tak. Polícia ho odvádza späť do útvaru policajného zaistenia, vraj „pre osobné veci“. Robiť nemôžeme nič.
Nizar u nás už dávnejšie požiadal o azyl. Mohol by ísť teda priamo do azylového tábora v Humennom.
Polícia sa však rozhodla postupovať inak. O desiatej hodine večer predvádzajú súdom formálne prepusteného Nizara na oddelenie cudzineckej polície na “ďalšie konanie”. Nizar je privedený nielen v putách na rukách, ale „pre istotu“ má nasadené putá aj na nohách. Prítomná na polícii je aj právnička Ligy za ľudské práva a tlmočník, tentoraz iný ako ten pred súdom (našťastie).
Úmorné konanie a vypočúvanie sa začína s dve a pol hodinovým meškaním (o 00:30) a trvá celú noc. Zvažujúc “menej závažné prostriedky” ako je zaistenie od Nizara požadujú preukázanie dostatočných finančných prostriedkov. Každý žiadateľ o azyl má pritom zabezpečené ubytovanie a stravu v tábore pre žiadateľov o azyl, žiadne finančné prostriedky preto nepotrebuje. Okrem toho ale Nizar dokladuje, že peniaze si vie zabezpečiť a opakovane hovorí, že chce na Slovensku ostať a nechce nikam utiecť.
Napriek tomu cudzinecká polícia v skorých ranných hodinách (o 6:00) rozhodla o opätovnom zaistení Nizara a jeho umiestnení v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, kde ho okamžite eskortovali. Dôvodom je vraj „riziko úteku“ a potreba „zistiť potrebné skutočnosti“. Tie asi nebol čas zisťovať počas predchádzajúceho štvormesačného zaistenia.
Nizar je utečenec zo Sýrie, ktorý na Slovensku hľadá ochranu. Zaistenie vníma ako “väzenie”. Jediné čím sa previnil je, že prišiel o domov a musel utiecť. Je to slušný mladý chlapec, ktorého prvé dojmy z našej krajiny sú mreže, uniformovaní policajti všade okolo, a nezrozumiteľné súdne a policajné procesy. V priebehu jedného dňa si vypočul od súdu, že nariaďuje jeho okamžité prepustenie zo zaistenia, a od polície, že ho znovu zaisťujú. Ako to má pochopiť niekto, kto nepozná náš jazyk, náš právny systém, ani našu krajinu?
Nizar strávi v zaistení pravdepodobne ďalších pár týždňov až mesiacov. A my sa pýtame.. skutočne je potrebné takto sa správať k sýrskym utečencom? Sme naozaj len tranzitná krajina pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc, alebo sa úmyselne správame tak, aby u nás nikto z nich nechcel zostať?
* Meno žiadateľa bolo pozmenené z dôvodu ochrany jeho totožnosti
Podporiť naše aktivity vo vzťahu k utečencom, vrátane bezplatnej právnej pomoci, môžete na portáli Dobrá krajina, tu: Dajme šancu utečencom Za Vašu pomoc vopred ďakujeme!