(Ne)účinný opravný prostriedok v azylovom konaní

Písmo: A- | A+

Právo žiadateľov o azyl na účinný opravný prostriedok - realita alebo ilúzia v podmienkach Slovenskej republiky?

V apríli tohto roku sme v Lige za ľudské práva oslávili 15. narodeniny. Už 15 rokov zastupujeme žiadateľov o azyl v azylovom konaní, pričom v júli 2016 sme sa, ako mimovládna organizácia poskytujúca právnu pomoc cudzincom, účinnosťou Správneho súdneho poriadku, stali subjektom oprávneným na zastupovanie žiadateľov o azyl aj v konaní pred súdom. Odvtedy sme pred správnymi súdmi zastupovali viac ako 70 prípadov žiadateľov o azyl, a vo vyše 60% prípadov sme uspeli.

Ale uspeli sme skutočne? A uspeli naši klienti a klientky? Akým úspechom je rozsudok súdu, ktorým sme síce docielili zrušenie nezákonného rozhodnutia Migračného úradu, ale skutočnou potrebou nášho klienta je získať azyl ako ochranu pred návratom do nebezpečenstva v krajine pôvodu?

Opravným prostriedkom v azylovom konaní je správna žaloba, o ktorej rozhodujú krajské súdy (Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Košiciach). Podľa Správneho súdneho poriadku, ak konajúci súd zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozhodnutie Migračného úradu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súd je zároveň povinný v odôvodnení zrušujúceho rozsudku uviesť aj to, ako má Migračný úrad vo veci ďalej postupovať. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z našich skúseností však práve krajské súdy nie sú pri napĺňaní požiadavky presvedčivosti odôvodnenia svojich rozhodnutí dostatočne dôsledné.

Doručenie rozsudkov v prípadoch, kedy sme pred krajským súdom uspeli, zakaždým očakávame s veľkým napätím, pretože sú to práve právne názory a inštrukcie súdu, ktoré určujú to, ako bude ďalšie konanie pred Migračným úradom prebiehať, a s akým výsledkom. O to väčšie je naše sklamanie, keď je odôvodnenie rozsudku strohé, málo razantné a neurčité. Mnohokrát sa venuje len procesnému postupu Migračného úradu, neponúka právny názor na potrebu udelenia medzinárodnej ochrany či právne posúdenie predložených dôkazov.

Nepresvedčivé alebo nedostatočné odôvodnenie rozsudku môže byť dôvodom kasačnej sťažnosti na Najvyšší súd len vtedy, ak nám súd nevyhovel. V prípade, že sme sa súde uspeli, avšak súdne rozhodnutie neprináša jasný právny názor, ani inštrukciu pre Migračný úrad, neostáva nám nič iné, len sa vlastnými argumentmi snažiť presvedčiť Migračný úrad o opodstatnenosti žiadosti žiadateľa o azyl v ďalšom konaní.

Migračný úrad v ďalšom konaní, po doplnení dokazovania a napravení iných procesných nedostatkov, o 6 mesiacov neskôr vydá nové rozhodnutie. V mnohých prípadoch ide o rozhodnutie, ktorého odôvodnenie je takmer rovnaké ako v predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré súd zrušil, a ktorého výsledkom je totožný výrok: neudelený azyl a/alebo neposkytnutá doplnková ochrana. Následne sa v mene klienta znovu obrátime na krajský súd, ktorý rozhodnutie zruší, a tak ďalej dookola. Žiadateľ o azyl sa v týchto prípadoch stáva akousi loptičkou, ktorú si Migračný úrad a súd prehadzujú neraz aj celé roky.

Ak sú rozhodnutia Migračného úradu opakovane nezákonné, čo vedie k ich opakovanému rušeniu správnymi súdmi, dochádza k neúmernému predlžovaniu azylového konania. V jednom z takýchto prípadov, ktoré Liga za ľudské práva zastupuje, je žiadateľom o azyl ťažko chorá osoba, o ktorej žiadosti o azyl nebol Migračný úrad schopný prijať rozhodnutie, ktoré by podľa súdu obstálo ako zákonné, od decembra 2015, teda takmer päť rokov.

Pre úplnosť a objektivitu treba uviesť, že sa v našej práci stretávame aj s rozsudkami súdov, ktoré obsahujú jasne formulovaný právny názor a inštrukcie pre postup Migračného úradu v ďalšom konaní. Ako právne zástupkyne žiadateľov a žiadateliek o azyl s Migračným úradom komunikujeme a snažíme sa dohliadať na plnenie inštrukcií a napĺňanie právnych názorov súdov, napriek tomu mnohokrát bezúspešne. Po mesiacoch ďalšieho konania totiž Migračný úrad v mnohých prípadoch vydá takmer totožné rozhodnutie, ignorujúc, alebo rovno negujúc právny názor súdu.

V týchto prípadoch sme súdu navrhovali, aby za nerešpektovanie právneho názoru súdu uložil Migračnému úradu pokutu. Súdy sa však do využitia tohto oprávnenia v nami zastupovaných prípadoch nehrnuli, a pokutu ani raz neuložili. Podľa nášho názoru je uloženie pokuty legitímnym nástrojom, ktorým súd vynucuje realizáciu priznanej ochrany práv, ale aj rešpektovanie svojho právneho názoru. V situácii, kedy sa nerešpektovania právneho názoru súdu opakovane dopúšťa ten istý orgán verejnej správy, by mala pokuta motivovať k rešpektovaniu právnych názorov súdu v ďalšom konaní.

Niektoré prípady, ktoré sme zastupovali, sa na Migračný úrad vrátili z Najvyššieho súdu aj dva, tri či dokonca štyrikrát. Už samotná dĺžka azylového konania počítaná na roky, a držanie žiadateľov a žiadateliek o azyl v právnej neistote a v neustálom strachu z možného núteného návratu do krajiny pôvodu, podľa nás predstavuje kruté a neľudské zaobchádzanie, a má nepriaznivý dopad na psychické rozpoloženie ľudí, už aj bez toho traumatizovaných v dôsledku okolností úteku z krajiny pôvodu. 

Naši klienti a klientky sa tak vo veciach azylu nevedia domôcť nielen úspešného rozhodnutia o ich žiadosti, ale ani účinného opravného prostriedku, ktorý by zabezpečil reálnu nápravu. Ich cieľom nie je „bezzubý“ úspech na súde, ale dosiahnuť rozhodnutie, ktorým je im medzinárodná ochrana udelená.

Istú nádej nám v tomto smere poskytol rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-556/17 Alekszij Torubarov vs. Bevándorlási és Menekultugyi Hivatal zo dňa 29. 7. 2019. V tomto rozsudku sa súdny dvor zaoberal predbežnou otázkou maďarského vnútroštátneho súdu, či má ako súd prvého stupňa, ktorý rozhoduje o žalobe podanej proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu, právomoc toto rozhodnutie zmeniť a nahradiť ho svojím vlastným rozhodnutím o poskytnutí medzinárodnej ochrany. Maďarský súd sa pritom odvolával na čl. 46 ods. 3 procedurálnej smernice[1], ako aj na článok 47 Charty základných práv EÚ[2].

Súdny dvor odpovedal, že vnútroštátny orgán, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku (poznámka HRL: v našom prípade súd), má právomoc zmeniť rozhodnutie správneho orgánu a nahradiť ho svojim vlastným rozhodnutím, ak toto rozhodnutie nie je v súlade s jeho predchádzajúcim rozsudkom. Súdny dvor tak súdom, rozhodujúcim o opravných prostriedkoch vo veci azylu, priznal právomoc žiadosti o medzinárodnú ochranu aj priamo vyhovieť, za predpokladu, že súd v minulosti už raz zrušil rozhodnutie správneho orgánu, avšak správny orgán v ďalšom konaní jeho právny názor nerešpektoval.

Opäť sa tak dostávame k potrebe jasne formulovaného právneho názoru súdu, ktorým sa má správny orgán v ďalšom konaní riadiť. Na základe rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Torubarov sme v dvoch prípadoch našich klientov alternatívne žiadali Krajský súd v Bratislave, aby žiadateľom priamo udelil medzinárodnú ochranu. Krajský súd v jednom z prípadov nášmu návrhu nevyhovel, a správnu žalobu zamietol, pričom s naším návrhom sa v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal. Rovnako tak Najvyšší súd SR, ktorý rozhodoval o kasačnej sťažnosti voči tomuto rozhodnutiu, síce vec vrátil krajskému súdu na nové rozhodnutie, ale nezaujal žiaden právny názor vo vzťahu k návrhu na udelenie medzinárodnej ochrany priamo súdom. V druhom prípade došlo k ešte absurdnejšej situácii, kedy nás krajský súd vyzval k odstráneniu požiadavky udelenia ochrany priamo súdom zo žalobného návrhu, a to pod hrozbou zamietnutia správnej žaloby.

Právna neistota našich klientov tak naďalej pretrváva. Táto neistota znamená, že nevedia, či budú môcť ostať žiť v bezpečnej krajine, alebo budú nútení vrátiť sa do krajiny pôvodu, v ktorej sa obávajú prenasledovania, či dokonca smrti. Svojimi podaniami na súd sa budeme naďalej snažiť súdom predkladať dobré argumenty, ktoré by si mohli pri formulácii presvedčivých právnych názorov osvojiť.

Michaela Dojčinovičová, právnička Ligy za ľudské práva

 

[1] Článok 46 ods. 3 procedurálnej smernice: V záujme dosiahnutia súladu s odsekom 1 členské štáty zabezpečia, aby účinný opravný prostriedok zahŕňal posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu ex nunc vrátane prípadného posúdenia potrieb medzinárodnej ochrany podľa smernice 2011/95/EÚ, a to aspoň v rámci konania o opravnom prostriedku pred súdom prvého stupňa.

[2] Článok 47 Charty základných práv EÚ: Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.