reklama

Sýrske siroty – čo treba vedieť

Debata by mala byť nie o tom, či týmto deťom pomôžeme, ale o tom, ako to spravíme najlepšie.  Čím skôr, tým lepšie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (57)

Cez víkend premiér Pellegrini pripustil, že by Slovensko mohlo prijať sýrske siroty a že bude o tejto možnosti diskutovať s ministrom zahraničných vecí Lajčákom. Toto vyhlásenie samé o sebe treba oceniť. Aj ak by sme nakoniec žiadne sýrske siroty neprijali, už len to, že človek, ktorý momentálne zastáva funkciu premiéra sa o tejto možnosti vyjadril zodpovedne a ľudsky je veľká zmena oproti tomu, na čo sme boli zvyknutí u expremiéra Fica.

V reakcii na jeho opatrné vyhlásenie sa na sociálnych sieťach hneď zdvihla vlna nenávistných komentárov a vyhlásení, ktoré odporúčajú pomáhať sýrskym sirotám niekde inde, len nie u nás. V tejto diskusii sa opakujú niektoré mýty, ktoré sme počuli už v diskusii českej a ktoré boli opakovane vysvetľované a vyvrátené, no treba ich zopakovať. Ešte predtým, ako tieto mýty úplne prevalcujú verejnú diskusiu, poďme sa spoločne pozrieť na to, aké sú fakty vyplývajúce z toho, čo je o situácii detí v gréckych utečeneckých táboroch známe, prečo vôbec je potrebné im pomôcť a aká je právna úprava a možnosti na Slovensku. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  1. Siroty sú v Grécku.

V prvom rade treba uviesť na pravú mieru to, kde sa vôbec deti zo Sýrie, o možnosti prijatia ktorých ide, nachádzajú. Tak v Čechách ako aj u nás by malo ísť o deti, ktoré sú momentálne v gréckych utečeneckých táboroch, najmä v tábore Moria na ostrove Lesbos. Nie sú to teda deti, ktoré by boli v sýrskych utečeneckých táboroch v Libanone, či V Turecku a teda nikto ich nejde brať z kruhu ich širšej rodiny. Tieto deti sú už na území Európskej únie a preto im aj prislúcha zvýšená ochrana, ktorú poskytujeme všetkých deťom bez rodičov, ktoré sa na našom území nachádzajú.

  1. Podmienky v táboroch v Grécku sú pre deti absolútne nevhodné a škodlivé.

Mimovládne organizácie, ktoré dlhodobo poskytujú služby v gréckych utečeneckých táboroch na ostrovoch, konkrétne tie, ktoré pôsobia v Morii, dávnejšie upozorňovali na zlé podmienky pre tam ubytovaných utečencov. Tábor je preplnený - pri kapacite 3100 ľudí žije v Morii viac ako 9000 ľudí z rôznych krajín, čo spôsobuje napätie, sektárske a národnostné konflikty a bezprecedentnú úroveň násilia, vrátane sexuálnych útokov. Keď situácia presiahla akúkoľvek mieru únosnosti, Lekári bez hraníc na protest tábor opustili a zverejnili popis hrozných podmienok, v ktorých tam ľudia žijú. Okrem iného zdôraznili predovšetkým utrpenie detí, ktoré sú vystavené násiliu, pretrvávajúcemu stresu a strachu, trpia traumami z vojny a sú ohrozované sexuálnym násilím. Až tretina z detí, s ktorými Lekári bez hraníc v Morii pracujú, sa pokúsila o samovraždu, alebo sa sebapoškodzuje. Preto Lekári bez hraníc vyzvali Grécko, aby okamžite premiestnili najzraniteľnejších ľudí, vrátane detí, z tohto tábora na pevninu a bezodkladne začali z konaním vo veci ich žiadosti o azyl.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhým problémom, ktorí títo žiadatelia o azyl majú je ten, že Grécko stále nemá dostatočné kapacity na to, aby dokázalo rozhodnúť o žiadostiach o azyl všetkých žiadateľov, ktorí na ostrovy v posledné tri roky prišli a tak ľudia čakajú v táboroch mesiace, mnohí bez toho, aby s nimi vôbec bol urobený vstupný pohovor.

To je obzvlášť problém pri deťoch – sirotách. Ide o deti, ktoré sa v právnom jazyku nazývajú „maloletí bez sprievodu“, teda deti mladšie ako 18 rokov, ktoré sú v Grécku bez sprievodu rodiča, alebo osoby, ktorá by bola za ne právne zodpovedná. Takéto deti majú mať v azylovom konaní prednosť a všetka pozornosť sa má sústrediť na to, aby sa čo najskôr našlo riešenie, ktoré im umožní zaradiť sa do bežného života a začať chodiť do školy. Typicky je to predovšetkým zistenie, či niekde v EÚ už nie sú príbuzní, ktorí by sa mohli o takéto dieťa podľa práva postarať a ak áno, čo najrýchlejšie premiestnenie dieťaťa do štátu, kde sa jeho rodina nachádza.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak toto nie je možné, najlepším záujmom dieťaťa je zvyčajne udelenie azylu alebo inej formy medzinárodnej ochrany čo najrýchlejšie v štáte, kde sa aktuálne nachádza a jeho zaradenie do systému starostlivosti o deti bez rodičov. To zväčša znamená umiestnenie do detského domova alebo náhradnej rodiny, nájdenie školy, sociálna práca, psychologická práca a celková pomoc dieťaťu v jeho novom živote. Dôvodom, pre ktorý sa momentálne hovorí o tom, že by iné štáty, vrátane Slovenska, prevzali časť detí, ktoré nemajú inde v EÚ rodiny, je práve to, že Grécko nedokáže tieto vyššie popísané podmienky zabezpečiť pre všetky deti bez sprievodu, ktoré sa tam nachádzajú a preto by im mali pomôcť iné štáty EÚ.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Sýrske siroty nie je možné z Grécka vrátiť do Sýrie.

Právne záruky, ktoré všetkým členským štátom Únie, vrátane Grécka, vyplývajú z medzinárodných dohovorov a z celej kultúry ľudských práv a ochrany práv dieťaťa neumožňujú a zrejme ešte celé roky nebudú umožňovať vrátenie sýrskych sirôt do Sýrie. Situácia v Sýrii je stále veľmi zlá, v krajine prebiehajú boje, množstvo miest je zdevastovaných. Mnohé z týchto detí niet kam vrátiť a ich budúcnosťou je tak jedine Európa, teda región, kde sa aktuálne nachádzajú. V najlepšom záujme dieťaťa, ako aj nás všetkých je to, aby sa ich utrpenie a bezcieľne čakanie v utečeneckých táboroch v Grécku nepredlžovalo. Práve naopak, treba pre nich –tých, čo nemajú rodinu inde v EÚ, nájsť čo najskôr riešenie, ktoré stabilizuje ich pobyt a ich život, umožní im získať vzdelanie a vysporiadať sa s traumami, ktoré zažili. Inak riskujeme, že z nich bude stratená generácia nešťastných detí bez budúcnosti a bez sociálnych návykov.

  1. Nepôjde o bábätká

Jedna vec, ktorá by mala byť objasnená hneď na začiatku, aby sme sa vyhli falošným očakávaniam je, že v prípade sirôt z gréckych utečeneckých táborov zrejme nepôjde o bábätká a o veľmi malé deti. Je tomu tak preto, že bábätká a malé deti by sa len veľmi ťažko dostali samé až do Grécka, čiže v drvivej väčšine prípadov pôjde o dievčatá a chlapcov v tínedžerskom veku. Pôjde teda o deti, ktoré už veľmi dobre vnímajú, čo sa okolo nich dialo a deje a uvedomujú sú hĺbku nešťastia a zla, ktoré doteraz zažili, čo ich mohlo naozaj výrazne zasiahnuť. O to väčšia je však potreba im pomôcť práve teraz. 

  1. Baviť sa máme nie o tom, či pomôcť, ale AKO.

Na Slovensku už máme skúsenosť so starostlivosťou o deti bez sprievodu, no treba povedať, že to nebolo úplne bez problémov. Najväčším problémom, s ktorými sme sa často potýkali bola vysoká miera zmiznutí detí z detských domovov, do ktorých boli umiestnené. To bolo dané mnohými dôvodmi, najmä podmienkami, ktoré v detských domovoch vo všeobecnosti panujú, nedôverou tínedžerov k Slovensku, o ktorom nikdy predtým nepočuli a tiež tým, že väčšina detí, ktoré boli na Slovensku nájdené, cestovala za rodinami v iných členských štátoch EÚ a teda nemali dôvod zostávať u nás a často boli týmito rodinami, či prevádzačmi k úteku donútené, alebo ovplyvnené.

Pri sýrskych sirotách, ktoré by sme mohli prijať na Slovensko by sme sa mohli týmto problémom vyhnúť, no len za predpokladu, že sa na starostlivosť o ne dobre pripravíme.

Z právneho hľadiska sú na prijatie sirôt najlepšie možné podmienky. Deti dostanú zrejme azyl a teda trvalý pobyt alebo doplnkovú ochranu a prechodný pobyt (s možnosťou neskôr získať pobyt trvalý), v každom prípade budú mať na Slovensku stabilný život. V prípade, ak budú na Slovensku tri roky, budú chodiť do školy a naučia sa po slovensky, môžu požiadať o štátne občianstvo, čo im zaručí trvalé bezpečie a stabilitu. Dôležité je tiež to, že deti nepôjdu do azylového tábora, ktorý je pre nich absolútne nevhodný, ale ako sa Lige za ľudské práva podarilo pred pár rokmi presadiť, priamo do detského domova, kde je pre nich od začiatku zabezpečená vhodná a ich veku primeraná starostlivosť.

No pobyt v detskom domove môže byť aj kameňom úrazu. V súčasnosti je na Slovensku jediný detský domov pre maloletých bez sprievodu, kam by boli umiestnené aj sýrske siroty a ten je v Medzilaborciach. Umiestnenie tohto detského domova dávalo význam v čase, keď väčšina detí bez sprievodu prichádzala na Slovensko cez slovensko-ukrajinskú hranicu.

No v súčasnej situácii je na zváženie, či by nebolo lepšie umiestniť tieto deti do iných detských domovov vo väčších mestách –v Bratislave, v Košiciach alebo v Trnave. Ide totiž o to, že vo väčších mestách je oveľa viac možností pre výber vhodnej školy, ktorá nebude mať problém (a už aj skúsenosti) so zaradením detí z iného jazykového prostredia a tiež je tam oveľa dostupnejší prístup k tlmočníkom a tlmočníčkam z arabského jazyka, ako aj k doktorom a psychológom. Nesmieme totiž zabúdať na to, že tieto deti budú na začiatku potrebovať omnoho viac pozornosti a starostlivosti, ako aj práce psychológa ako slovenské deti, čo ale predpokladá ľahko dostupného tlmočníka. To bude oveľa ľahšie, ak deti pôjdu do detských domovov vo väčších mestách.

No a nakoniec, je tiež potrebné uľahčiť prístup týchto detí k náhradným rodinám (pestúnom). S tým bol v prípade maloletých detí – tínedžerov – bez sprievodu, ktoré boli doteraz v slovenskej starostlivosti, najväčší problém z rôznych legislatívnych aj praktických príčin. No skúseností z iných krajín jasne preukazujú, že čím skôr je dieťa –sirota z inej krajiny zverené do náhradnej rodiny, tým skôr sa podarí zabezpečiť jeho integrácie a prinavrátenie do normálneho bežného života. Ak prijmeme sýrske siroty z gréckych utečeneckých táborov, čo najskôr by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako zabezpečíme, aby všetky postupne prešli do starostlivosti náhradných rodín. Čo povedať by k tomu malo ministerstvo práce a tiež obe ombudsmanky –detská aj všeobecná. 

Ak sú úvahy o prijatí sirôt reálne, čo najskôr by teda mala byť zriadená pracovná skupina, ktorá preskúma všetky právne aj praktické otázky spojené s ich prijatím a pripraví plán, podľa ktorého bude krajina postupovať. Pretože debata by mala byť nie o tom, či týmto deťom pomôžeme, ale o tom, ako to spravíme najlepšie. Čím skôr, tým lepšie.

Zuzana Števulová, 

riaditeľka, Liga za ľudské práva

Liga za ľudské práva

Liga za ľudské práva

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  38x

Liga za ľudské práva je občianske združenie, ktoré podporuje utečencov a cudzincov žijúcich na Slovensku. Zasadzujeme sa za transparentnú, dôstojnú a zodpovednú migračnú, azylovú a integračnú politiku a snažíme sa posilňovať postavenie samotných cudzincov a utečencov. Dôverujeme v silu rôznorodej spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  AktuálneRozhovoryNáš tímHoaxy vs faktyPodcast Migračný kompas

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu