Predstavte si, že na svojich cestách po svete spoznáte svojho budúceho partnera. Zaľúbite sa, zoberiete sa, presťahujete sa spoločne na Slovensko. Váš partner dostane po čase trvalý pobyt na neobmedzený čas.
Žiaľ, do vášho spoločného života zasiahne nešťastná náhoda a jeho sestra s manželom, ktorí žijú v cudzine, zomrú pri autonehode. Zostanú po nich ich dve malé deti, školáci. Je to vaša rodina a tak sa rozhodnete, že sa o nich postaráte. Váš manžel ako ich najbližší príbuzný požiada o zverenie detí do svojej starostlivosti a bude ich chcieť priviesť k sebe, na Slovensko.
V tom momente nastúpi naša tajná služba a povie, že dieťaťu nemôže byť udelený pobyt, pretože váš partner a tie malé deti, ktoré za nič nemôžu, zneužívajú osobnú starostlivosť na migráciu chudobných detí na Slovensko. Neostane vám nič iné, len ponechať deti v sirotinci v cudzom štáte a čas od času ich navštevovať.
Fikcia? Nie. Vitajte vo svete Slovenskej informačnej služby. Tajná služba totiž aktuálne žiada ministerstvo vnútra, aby v zákone o pobyte cudzincov zrušili možnosť udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas pre deti, ktoré sú zverené do osobnej starostlivosti cudzinca trvalo žijúceho na Slovensku. Odôvodňujú to takto:
„Uvedenú reguláciu považujeme v prípade osôb mladších ako 18 rokov, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas, za ľahko zneužiteľnú na migráciu detí z chudobných štátov do Slovenskej republiky tým, že si ich takýto štátny príslušník tretej krajiny vezme do osobnej starostlivosti za finančnú odmenu s cieľom pomôcť svojim príbuzným, alebo zo solidarity k svojej vlasti.“
V myšlienkovom svete slovenskej tajnej služby zjavne niet miesta pre citové vzťahy založené na potrebe pomôcť svojim blížnym, najmä ak sú títo z krajín, ktoré považujeme za chudobné. Deti, ktoré sa riadením osudu ocitnú v situácii, že sa o nich z rôznych dôvodov nemôžu starať ich vlastní rodičia, sú v tomto svete nevítaným bremenom, niečím, pred čím treba Slovensko chrániť, koho príchodu treba zabrániť.
V myšlienkovom svete slovenskej tajnej služby zrejme chudobné deti tohto sveta nečakajú na nič iné, len aby ich mohli rodičia zveriť do osobnej starostlivosti niekoho iného a zabezpečili im tak život na Slovensku.
A keby to aj tak bolo. Právny poriadok Slovenska hovorí, že jeden z najvyšších záujmov, ktoré má chrániť, je najlepší záujem dieťaťa. Ak je v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa oňho niekto dobre postaral práve na Slovensku, zabezpečil mu šťastné detstvo, štúdium a neskôr prácu, ťažko si predstaviť, ako by práve toto mohla byť bezpečnostná hrozba pre krajinu.
Slovenská informačná služba by si tak asi mala lepšie premyslieť, čomu bude venovať svoj čas a energiu. Pretože ak za hrozbu pre krajinu skutočne považuje príchod niekoľkých chudobných detí, mali by sme sa vážne zamyslieť nad tým, či je ďalšia existencia takejto služby opodstatnená. V každom prípade by sa v budúcnosti mala držať dobrej rady o tom, že mlčať je niekedy zlato.
