V predchádzajúcich článkoch série rozhovorov sme sa rozprávali s našou právničkou a členkou Správnej rady Barborou Meššovou, právničkou Michaelou Dojčinovičovou, právničkou Viki Hollou a projektovým koordinátorom Petrom Ivaničom. V nasledujúcom rozhovore spovedáme našu najmladšiu právničku Maťku Vavrekovú.
Povedz nám o sebe. Ako si sa dostala k práci v Lige?
S Ligou za ľudské práva som sa prvýkrát stretla ešte počas vysokoškolského štúdia, kedy boli dievčatá právničky (moje súčasné kolegyne) prednášať na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Spolu s nimi prišli aj niektorí vtedajší klienti Ligy, ktorí rozprávali o svojom živote na Slovensku. Pamätám si, že to bolo moje úplne prvé stretnutie s azylovým právom, a že vo mne po odchode z prednáškovej miestnosti ostali rôzne otázniky. Dovtedy som napríklad nikdy nepočula o tom, že reálne žije vo svete takmer 12 miliónov ľudí bez štátnej príslušnosti. Pre mňa ako občianku dvoch krajín, Slovenskej aj Českej republiky, to bolo veľmi silné zistenie. Uvedomila som si, že ja mám občianstva dve a pritom je toľko ľudí, ktorých ich vlastná krajina, tá v ktorej prežili celý svoj život, odmieta prijať.
Neskôr som v rámci štúdia absolvovala kliniku azylového práva. Počas dvoch semestrov som mala možnosť vyskúšať si stáž v Lige a účasť na simulovanom azylovom súdnom spore. Keď som v roku 2018 úspešne zoštátnicovala, nastúpila som do Ligy ako junior právnička.
Čo máš v Lige na starosti a v ktorej z tvojich aktivít vidíš najväčší prínos?
V Lige mám na starosti spolu so senior právničkou poskytovanie právnej pomoci žiadateľom o azyl, ktorí sa nachádzajú v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov. Chodíme ich raz týždenne navštevovať a rozprávame sa s nimi o aktuálnom stave ich azylového konania. Pre ľudí, ktorí sú pozbavení na osobnej slobode, je priamy kontakt s právnikom veľmi dôležitý. Nie je to len o poskytovaní právneho poradenstva. Ide aj o to dať im najavo, že vo svojej situácii nie sú sami. Počas pobytu v zaistení musia byť klienti naozaj veľmi trpezliví. Čakajú počas niekoľkých mesiacov nečinne v úplne cudzom prostredí na to, kým bude o ich azylovej žiadosti rozhodnuté, pričom častokrát strácajú v ich životnej situácii nádej na akýkoľvek posun. Občas mi tak napadne, že keď za nimi prichádzame, azda im tam prinášame aj akúsi nádej, že sa okolnosti raz zmenia. Verím tomu, že to tak je, a preto vidím v našej práci v teréne najväčší prínos. Osobne musím povedať (a myslím, že aj ostatné dievčatá v Lige to majú rovnako), že špeciálnu radosť mi robí oznamovať klientom dobré správy. Napríklad keď im je udelená doplnková ochrana a oni konečne môžu rozprestrieť krídla a posunúť sa v živote ďalej.
Ktorá časť tvojej práce je pre teba najobľúbenejšia a prečo?
Čo mňa naozaj veľmi baví, tak to je zisťovanie informácií o krajinách pôvodu. Už počas môjho vysokoškolského stážovania v Lige to bola moja obľúbená aktivita. Popri vytváraní takýchto správ sa toho veľa dozvedám o tom, ako ľudia žijú inde, a o ich zvykoch. No samozrejme predovšetkým aj o tých ťažkostiach, s ktorými sa tam boria. Veľmi mi to rozširuje obzory. Teší ma, keď môžem následne zistené informácie využiť v písaní právnych podaní a argumentačne tak uvádzané skutočnosti podoprieť. Naozaj veľmi rada píšem, je to pre mňa taká kreatívna radosť.
Čo bola pre teba doteraz najväčšia výzva?
V Lige som zatiaľ len chvíľku, zopár mesiacov, čiže takých tých malých každodenných výziev je stále celkom dosť. Som nesmierne vďačná za to, že mám po boku dievčatá - právničky, ktoré sa už v problematike azylového práva pohybujú dlhší čas a sú vždy ochotné mi poradiť. To je to, čo si na našom kolektíve v Lige vážim najviac zo všetkého: že pracujeme spoločne, dávame si spätné väzby, navzájom sa podporujeme a pomáhame si. Pracovať v takomto priateľskom prostredí otvorenosti a prijatia je pre mňa kľúčové.
Povedz nám o jednom projekte, ktorý ti utkvel v pamäti alebo si na neho najviac hrdá a mal najväčší dopad?
Som veľmi hrdá na náš najnovší projekt: komiksovú knižku Uletenci. Síce som na ňom priamo neparticipovala, ale pamätám si časy, kedy sa myšlienka komiksu v Lige ešte len začala črtať (vtedy som bola študentkou azylovej kliniky). Už vtedy ma projekt veľmi zaujal a páčilo sa mi takéto kreatívne prevedenie príbehov utečencov v komiksovej podobe. V decembri minulého roku išli knižky do predaja a ja som sa z toho naozaj veľmi tešila. Je dostupný v sieti kníhkupectiev Art Books Coffee, Artforum, Gorila a Martinus. Tento spôsob predstavenia životov utečencov aj mladším čitateľom sa mi veľmi páči a verím, že workshopy na školách budú mať u detí veľký úspech. Teší ma, že v Lige môžeme realizovať rôznorodé projekty z oblasti migrácie, a že komiks, ktorého vytvorenie bolo niekoľko rokov snom jeho autoriek, sa mohol stať realitou.
Maťke ďakujeme za rozhovor a želáme veľa pracovných úspechov.
