reklama

Úvod do utópie

Vošla pomalým ladným krokom ako nebeský tichošľap do oválnej mramorovej, svetlom zaliatej miestnosti s vysokým stropom. Uprostred sa vznášal akýsi zdanlivo nehmotný elipsoid vytvorený iba z čírej svetelnej striebristo-zlatistej energie, ktorý nekoordinovane prelieval svoju štruktúru

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Zákon evolúcie presiahol medze chápania sveta z 21. storočia. Človek by ale určite porozumel tej primitívnej, už vekmi predpovedanej situácii, ktorá sa v dávnych dobách považovala na jednej strane ako nepodstatná časobmedzujúca komerčná mýľka ľudstva, alebo ako kapitola ľudského bytia z inej astrálnej dimenzie hyperbolicky katastrofálne zakončená. Áno, vskutku sa ohľadom tejto témy viedli šialené a stupňujúce sa, priam nereálne rozpravy o budúcom živote a existencii budúcej rasy, ale jeden fakt bol takmer stopercentne istý - nič nebude také ako predtým...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vošla pomalým ladným krokom ako nebeský tichošľap do oválnej mramorovej, svetlom zaliatej miestnosti s vysokým stropom. Uprostred sa vznášal akýsi zdanlivo nehmotný elipsoid vytvorený iba z čírej svetelnej striebristo-zlatistej energie, ktorý nekoordinovane prelieval svoju štruktúru.Postavila sa za kovové zárubne mechanických dverí. V okamihu sa zatvorili. Napodiv nie kovom, ale krištáľovo-priehľadnou pohyblivou stenou či doskou, tesne a pevne priliehajúcej k mohutnej kovovej konštrukcii absolútne neharmonizujúcej s daným prostredím.
Sklo sa zrazu začalo zahmlievať. Ale nespôsobila to hmla, ktorú pravdepodobne produkoval ten zvláštny, energeticky nabitý elipsoid na druhom konci mramorovej haly. Bola to istá chemická reakcia, ktorá postupne prebiehala od okrajov oválnych dverí špirálovito až do stredu masívneho skla. Žena sa blažene zahľadela na zoskupenú energiu na konci halovej miestnosti. Energia sa ešte väčšmi rozjasnila a rozžiarila. Tá bytosť, zhodná s ľudskou, zo seba zhodila kožu na svetlú vyleštenú podlahu z mramoru. Koža ale nepatrila jej. Bol to špeciálny overal priliehajúci na telo tak precízne, že bol skoro nerozoznateľný od pravej nositeľovej kože. Nahá vykročila po chladnej mramorovej dlažbe, priamo k čírej energii. Ako sa bytosť približovala, žiara vychádzajúca zo svetelného zoskupenia uprostred sa stávala čoraz intenzívnejšou. Až napokon, keď sa tá žena dostala až do centra vyžarovania, bolo svetlo všade a v takej intenzívnej forme, až bolo pre ľudský zrak neznesiteľné. Obnažená postava začala levitovať. Vznášala sa uprostred centra žiarenia. Akoby plávala v plodovej vode. Oblievalo ju teplo a chlad súčasne. Tento stav bol stelesnením nepredstaviteľnej nirvány. Nechala v sebe voľne prúdiť tok myšlienok, vzruchov a informácií. Ale... energia okrem žiarenia, tepla a chladu vydávala aj vibrácie v rôznych intervaloch.
Synchronizácia vibrácií intervalu sa narušila, pretože hmota nebola jediným pôvodcom vibračných vĺn. Druhý interval vibrácií zosilnel - tlkot srdca..., pravidelný rytmus..., buch-buch...buch-buch...zrýchlil tempo, pretože reagoval na zvuk, ktorý bol tretím intervalom - hudba. Konkrétne druh hudby, ktorý zanikol pred storočiami. Avšak nie obyčajný druh hudby, ale božský Mozart a jeho sonáta D-dur. Sám veľký Amadeus, na ktorého bola uvrhnutá kliatba predsudkov a konzervatívnosti v minulosti i v súčasnosti, zaplavoval miestnosť svojim podvedome zakódovaným posolstvom dokonale usporiadaných tónov.
Poddávala sa uchvacujúcemu pocitu blaha, absolútneho pokoja, mieru a vyrovnania, ale zrazu, z ničoho nič, zaznelo niečo nezrozumiteľné a prenikavé. Ženu okamžite vytrhlo z relaxácie, spadla na dlažbu a všetko to blaho, teplo a chlad, sa zliali do jediného pocitu - chaosu. Tak ako rýchlo zmizli vzruchy, tak sa aj energia vstrebala späť do podivuhodného útvaru, ktorý už ale nepulzoval ani nežiaril, pretože sa stal holou konštrukciou v tvare elipsy. Ten prenikavý, odstrašujúci, priam neznesiteľný škrekot sa po vstrebaní žiary do konštrukcie prepol do kázne štíhlej vysokej holohlavej osoby, osoby nápadne podobnej nahej mladej žene na chladnej podlahe. Karhajúca osoba zastala nad ležiacou a prenikavým pohľadom ju ako dýkou prebodla. Ale čo to?! Tá osoba, ktorú bolo počuť tak prenikavo, neotvárala ústa, ale predsa bolo zjavné, čo hovorí: „Okamžite sa zdvihni z tej studenej podlahy, Gaya!!!" Dievčina sa zahanbene postavila. „Vystri sa! Ty si si vyzliekla ešte aj kombinézu! To snáď nie je pravda! Akoby nestačilo, že v týchto ťažkých a komplikovaných časoch lezieš do regeneračnej bunky! Vieš, akému riziku si sa vystavila?! Len dúfam, že súradnice nôt z 18. storočia od Wolfganga Amadea Mozarta zostali tam, kde majú byť...".

Linda Absolon

Linda Absolon

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...nepochádzam z planéty Zem... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu