Po vyše 7 hodinovej ceste sme konečne dorazili na miesto určenia. Cesta vlakom do Bratislavy mi vždy príde len ako pomyselné premiestnenie sa o kúsok, ale keď sa ocitnem vo Viedni, to je už "iný" svet.
Na Wien Westbahnhof sa pozerám na utečencov zo Sýrie. Ženy odeté v burke a muži prevažne v značkovom oblečení. Vždy ma fascinuje tá roznôrodosť obchodov, reštaurácií, bez problémov fungujúce eskalátory a medziiným aj výhľad na centrum Viedne z rozhľadne Bahnnorama. Ako aj národnostne prepletené osadenstvo stanice. Na Wien Westbahnhof tradične navštívime pekáreň Anker a necháme sa očariť fantáziou chutí rakúskeho pečiva.
Rakúske rýchlovlaky sú báseň na kolesách, pohodlné sedadlá, občerstvenie, vozík „Henry“ s ponukou nápojov. Miestami sme dosahovali aj rýchlosť 200 km/h. O čo my doma na Slovensku zatiaľ môžeme akurát tak snívať.
V Stainachu vystúpime z vlaku a čaká nás presun regionálnym vlakom do našej cieľovej stanice Tauplitzu. Nepreštudovala som si pred cestou nič, takže to bude pre mňa prekvapenie.
Hory, moje milované hory!
Aj napriek únave, keď vchádzame cez vchodové dvere úhľadného malého domčeka v dedinke Tauplitz som spokojná.
Musím však podotknúť, že nebyť mojej priateľky bolo by viacmenej pre mňa Rakúsko neznámou. Vždy som v živote mala šťastie na ľudí, ktorí mali vrúcny vzťah k nemecky hovoriacim krajinám. A verím, že toto šťastie raz zúročím, keď sa konečne zlepším v nemčine, tak ako už plánujem roky.
Nasledujúci deň máme naplánovanú túru. Tauplitzalm je známe lyžiarske stredisko. Nachádza sa v obklopení Totes Gebirge ( Mŕtvych hôr ) a nájdete tu 42 km zjazdoviek. My sme tu však na jeseň, keď lúče septembrového slnka osvetľujú okolité hory a vydáme sa smerom k Steirersee. Stúpame lesným aj vysokohorským terénom ( ja v mojich teniskách, ktoré by sa skôr hodili na prechádzku.. ) až k vrcholu, kde sa nám pred očami naskytne majestátna Skalná veža – Grosses Tragl (2174 m.n.m) .
Ako absolútne nížinný typ vyrastajúci neďaleko hraníc s našim južnými susedmi sa vždy začudujem ak pokorím nejakých vrchol, ktorý má nadmorskú výšku viac ako 700 m.n.m.
Avšak nevystupujeme nahor v ústrety Grosse Tragl, ale pokračujeme po turistickom chodníku 6 Seen Wanderung až k Steirersee, jednému zo šiestich horských jazier. Uchvacujci výhľad je odmenou po náročnom výstupe.
Na vrcholoch to väčšinou je tak , cesta hore býva strmá a náročná, miestami pochybujete o tom, že sa dopracujete k cieľu, ale keď tam dorazíte, ste vďační za každú prekážku na ceste. A z nadhľadu sa Vám akýkoľvek problém v „nížine“ zdá ako banalita.
Poslednou večerou v miestnej reštaurácii Schweigerhof končíme aj naše putovanie po horách na hranici Štajerska a Horného Rakúska. Kvalita služieb aj výhľad sú jedinečné. V Bad Mitterndorfe stihnem nakúpiť ešte potraviny na cestu, z ktorých kvality sa zase raz budem vytešovať v našej „metropole juhu.“
Medzizastávkou vo Viedni je jedno zo sídiel Habsburgovcov - Schonnnbrunn. Pri prechádzkou jeho záhradami vdychujem omamnú vôňu ruží.
V duchu rozmýšlam nad tým či cisárovná Sissi bola skutočne šťastná aspoň v jednom zo svojich šlachtických sídiel.
