Linda Ágoštonová
Východniarsky zápisník – časť 2 : " drabina a garadiče "
„ No, ic mi pre totu drabinu. A ňe vecka, aľe takoj.“ Stála pod čerešňou a rozmýšľaľa čo by to mohlo byť.
„ No, ic mi pre totu drabinu. A ňe vecka, aľe takoj.“ Stála pod čerešňou a rozmýšľaľa čo by to mohlo byť.
„ Proč chci zrovna dvojplošník? No protože chci cestovat časem… Chci na sobě cítit vítr, když letím, chci, aby se lidi podívali, aby viděli, aby věděli, že ještě pořád existuje nebe...“ Richard Bach
Ako som kedysi sľúbila, pokračujeme tam kde sme minule prestali, v krčme u Pštrosa.Čo sa medzitým zmenilo v Lučenci? Nuž, na námestí Republiky nahradil komunistickú fontánu s kamennými kvetmi megalomanský projekt zvaný OC Galéria.
Ticho nedeľného popoludnia. Na oblohe ani mráčika a uprostred ulice ani obyvateľa. Lány kukuričného poľa sa prehýbali pod miernym náporom vetríka. Sused vo vedľajšom dvore práve lúpal hrach k neskorému obedu.
V rámci pracovnej turistiky som zablúdila aj na východné Slovensko. To,čo som tu videla a zažila ma v mnohých ohľadoch prekvapilo,dojalo,ale aj šokovalo. Rada by som načrtla hlavne pracovné podmienky, ktoré som mala možnosť zažiť.
Milá Lilinka, pripájam Ti list z poslednej návštevy jednej zahraničnej firmy situovanej vo vašej malebnej krajinke. Cestou som sa zastavil v neďalekom Slovenskom raji no dnes by som rád písal o raji inom. Tom vašom, pracovnom.
Milý zahraničný investor, sme Ti vďační za možnosť pracovať na splnení tvojho sna o relatívne lacnej pracovnej sile.
Ticho nemocničného popoludnia preťal hlas návštev. Nedeľných poobedných voňajúcich čerstvým ovocím z nemocničného bufetu, minerálok rovnakej značky, prípadne vôňou krémeša z neďalekej cukrárne.
Odjakživa mala vzťah k akýmkoľvek písacím potrebám. Od ceruzky, cez pero až po klasický písací stroj. Ten dokonale devastovala od škôlkárskych čias v maminej práci.
Ocitla som sa tu nečakane na pozvanie môjho budúceho bývalého. Na ďalekom východe ako by to nazvali v našej zabudnutej perle juhu.
Keďže je máj, lásky čas rozhodla som sa napísať pár riadkov o mojej kamarátke, ktorá už len z princípu odmieta chodiť na tzv. „rande“.
Štvrtkovým popoludním sa niesla atmosféra ciest domov. Vlaky od čias kedy sú vo Ficolande zadarmo pre študentov vydávajú svedectvo o svojej kapacite.
Lučenec. Lošonc. Na krok od maďarských hraníc, na sto krokov od Žiliny, na polceste medzi Bratislavou a Košicami.
Táto hláška pochádza z legendárneho filmového spracovania Pásla kone na betóne , ktorú Jozefka adresuje Johan.
Ako hovorieva moja mama, človek má korene aj krídla. A keď ťa nejakým spôsobom ťažia korene tak použi krídla..
O láske neláskavej. Poznáte ten pocit, že sa zrazu ocitnete na mieste, kde od úžasu aj prestanete dýchať? Obzeráte sa vôkol a musíte sa uistiť, že sa vám nesníva a vdychujete vôňu mesta, ktoré vám prehovára do duše. Také a im podobné okamihy sú vzácne a ojedinelé.
Nedávno som mala zahraničnú návštevu a keďže som sa jej rozhodla jej predstaviť Slovensko také aké v skutočnosti je zobrala som ju na miesto najpovolanejších kde je slovenská mentalita pochopiteľná asi najlepšie a najvernejšie – do miestnej krčmy.
Začínaš mať abstinenčné príznaky, lebo už dve hodiny si si nezapálil cigaretu. Manažment čaká audit zo Švédska, nemôžeš.
Bicikle nikdy neboli moja silná stránka.Dlho,predlho som mala problém správne napísať toto slovo.