Od môjho prvého dvojkolesového tátoša v červeno - čiernom prevedení. Ja plus pomocné kolieska plus moje dva roky sme si dali tour de Dolný koniec.Otec vtedy s hrôzou zistil,že nepodliehame zemskej gravitácii.
Prvým pokusom sme sa nedali odradiť a keď prišla BMX v modrej metalíze nasledovali ďalšie pokusy. Tu,už úspešnejšie s ohnutým "kormáňom" som trénovala na dedinskú letnú Tour de France. Preteky horný verzus dolný koniec dediny sa konali v jedno augustové horúce popoludnie. BMX a ja sme však napriek vďačnému obecenstvu stroskotali s defektom pár metrov po štarte. Zvyšných desať Saganov dokončilo preteky za búrlivého povzbudzovania babiek pripravených s vedrami vody na osvieženie. Náš smútok privítalo kukuričné pole s otvorenou náručou. Sused Laci vyhral a svoju slávu si užíval až kým opadal veľký gaštan v cintoríne.
A potom prišiel môj nový horský bicykel. Desiate narodeniny boli vykročením do sveta dospelých s horským bicyklom.Mal päť prevodov a dva blatníky. Umelohmotné.To už bolo niečo. Žiadna BMX ani Sobi 20.
Bicykel za 3500 vtedajších slovenských korún z dovozu. Zvládol aj 15 - 20 km túry do vedľajšieho chotára. Ružovo - fialová Atlanta Author dnes oslavuje takmer 20 ročnicu no má čestné miesto v garáži.
Bicykel bol dôležitá súčasť našich životov. Keď sme mizli z domovov zavčas rána a vracali sa za tmy snívajúc našu dedinskú Tour de France na miesta kde srnky tancujú a jelene skáču.
