S prižmúreným ľavým okom to platí aj dnes.
Ak nemáte to šťastie, že ste sa narodili v sofistikovanej Bratislave alebo podobne inteligenčne obdarenom meste, kde sa nosí „single“ život alebo silný individualizmus je možné, že ak ste osoba ženského pohlavia táto otázka vás počká.
Ak ste veková kategória do tridsať rokov ešte to nemáva drastický priebeh. Po 30- tke to už ale môže nabrať nečakané obrátky. Či už z úst susedy, známych alebo nedočkavých rodinných príslušníkov.
„ Prečo nemáš chlapa? “ Táto hádanka znejúca ako sudoku so stúpajúcou hrozbou smerom k otázniku visí vo vzduchu na väčšine návštev.
A potom to príde.
Paľba otázok, čo, kde, ako, prečo. Uprednostňuješ kariéru? Si lesbička? Nebuď náročná. Nie si Miss Universe. Repertoár otázok je väčšinou rovnaký.
Nuž, starodievoctvo je ťažký životný údel. Obnáša veľa litrov liehu počas barových výjazdov, nespočetné množstvo otázok a tajných podpultových dohôd koho s kým „ dáme dokopy“ . Väčšinou vždy neúspešných, pretože iskra nasilu preskočí jedine tak pri rozbuške dynamitu.
Prípadne ak by vám nešlo o lásku až za hrob, stačí sa vydať za rodinný dom, auto prípadne byt. Nejaký dobrovoľník s prázdnym obydlím či plnou garážou sa vždy objaví.
Odporúčanie na záver : Je zbytočné ľudom a okoliu vysvetľovať, že sa necítite ako človek vôbec menejcenný, ani, že vo vás ich otázky nevyvolávajú nič okrem úsmevu. Tým ich zvedavosť neuspokojíte. Osobne na túto otázku odpovedám, že sa nechystám vydávať, jedine ak na ďaleké cesty. No obvykle tým široké publikum neuspokojíte a táto otázka sa vynorí opäť so železnou pravidelnosťou.
