Pomaly zdvihla hlavu a pozrela sa von oknom. Výhľad zo 16 - teho poschodia poskytoval celkom slušnú panorámu. Čakajúc na tú svoju návštevu a nedeľnú dávku humoru sa usmiala. Dnes by to už zvládnuť mohla, mohla by si požičať vozík, priateľ by ju odtlačil do sprchy a snáď už dnes prišla tá slávnostná chvíľa kedy si bude môcť sama umyť vlasy. Vlasy, ktoré po pár týždňoch vyzerali viac ako katastrofálne. Ešte dobre, že nemám zrkadlo a nemôžem sa vidieť. Pozrela sa na svoje ruky, žily, ktoré niesli známky viacnásobných vpichov po infúziách, injekciách a transfúziách..hm, to som teda dopadla.
Sľúbila si, že ak náhodou sa odtiaľto dostane tak im to vráti. Vykúpi všetky koláče v cukrárni a sestričkám prinesie tony kávy. A pani, ktorú tu spoznala a nemocničná izba bola svedkom jej plaču, pretože sa jej narodil synček s Downovým symdrómom prinesie niečo pekné.
Naše zdravotníctvo je na tom...úboho. A to ako veľmi úboho si človek uvedomí až vtedy, keď je plne odkázaný na jeho služby. Česť výnimkám, ktoré napriek neadkvátne zaplatenej práci vykonávajú svoju profesiu s vypätím všetkých síl na hranici možností. O materiálnom vybavení nehovoriac.
Pri všetkých týchto myšlienkach sa jej podarilo zaspať.
Prespala nedeľné popoludnie návštev, aj tú svoju. A snívalo sa jej ako sa malé dievčatko prechádza po námestí kde je ešte celkom nedostavaný veľký kostol, ako sa pozerá na jeho hodiny, nesmelo si obzerá výklady obchodov a kráča si pre veľký veterník. Prechádzajúc okolo fontány zastane na chvíľu pred divadlom a pokochá sa pohľadom. Potom sa ocitne na obrovskom cintoríne neďaleko nemocnice, kde leží jej starý otec v pruhovanom pyžame. Matne si spomínala aj na promócie svojej mamy, ktorá vždy hovorievala, že tu fúka silný vietor zrejme z Ukrajiny.
Prebudil ju príjemný hlas mladého lekára z predchádzajúceho oddelenia. „ Tak čo slečna, ako sa máme? Vy ste taký zázrak, že vôbec žijete.“ Vtedy si spomenie na svoje extrémne mastné vlasy, zrejme kruhy pod očami a nie práve vábne vyzerajúce ruky. V tejto chvíli si vyberať nemohla. Niekedy si situácie vyberú Vás. Žmurkajúci vysoký tmavovlasý lekár sa stal jej vstupenkou do života. O pár dní jej prišiel oznámiť, že môže ísť domov.
Teraz nastal čas splniť svoj sľub. Priniesť koláče, kávu a trochu radosti tým, ktorí na tom možno sú podobne ako ona.
