Ona svoju presne načasovanú dokonalosť stretla po príchode na internát. Mala blond vlasy a volala sa Martin. Tenisový tréner dorastu, športovec, vášnivý fanúšik Jeana Michela Jarreho a futbalu.
„ Ahoj, ako tulene? " znela sms v jej tlačítkovom mobile 3310. Išlo o tému seminárnej práce, už si nepamätá z akého predmetu. V duchu romýšľaľa prečo by jej práve tento vetrom a skúsenosťami ošľahaný playboy mal venovať pozornosť.
„ Asi dobre. Keď nabudúce pôjdete na diskotéku pôjdem s vami.“ Pomyslela si, že to nabudúce nebude tak skoro, keďže paralelne študuje dve vysoké školy v dvoch rôznych mestách.
Z akéhosi neznámeho dôvodu ju vždy stretávala „nemecká“ karma. Martinova mama bola stredoškolská učiteľka nemčiny. On sám vedel po nemecky skvele, až sa niekedy hanbila za svoje priemerné jazykové znalosti. A napriek tomu, že bola úplne obyčajná, Martin si ju vybral a chcel patriť do jej vesmíru. Niektoré lásky sú nevyspytateľne nepochopiteľné.
Chodievali spolu na prednášky, popíjali Metaxu pri oldies hitoch na vysokoškolských diskotékach, na obedy do Zlatého Býka, až kým sa ona nerozhodla pre „kariéru“.
Chcela, aby sa jej budúce deti mali v živote lepšie. Až rokmi pochopila naivitu svojej vtedajšej myšlienky.
Kým si balila kufor a čakala na taxík Martin si akurát otváral konzervu tuniaka.
Niektoré smutné banality Vám utkvejú v pamäti ešte dlhé roky.
„ Dávaj si na seba pozor... budeš mi chýbať... a neklaď len tak hocikomu svoje tri otázky, lebo si pomyslia, že si blázon..“ boli jeho posledné slová.
Blázon bola, keď sa rozhodla opustiť lásku a obetovať ju na úkor kariéry. Pracovný úspech Vás po príchode domov večer neobjíme.
Našťastie žiadna cesta však nie je jednosmerná...
