Moja kamarátka je silná individualistka. Vôbec jej nevadí, že nežije životom bežných smrteľníkov a cíti sa tu občas ako z cudzej planéty. Svoje dôvody prečo nechodí na rande zhrnula do niekoľkých bodov.
Je to trápne. Pod slovom trápne rozumie to, že je pre ňu nepredstaviteľná situácia, že by sa s niekým neznámym mala stretnúť. Párkrát sme sa jej snažili vysvetliť, že to vôbec nie je trápne, práveže to má v sebe toľko dobrodružstva ako predposledný diel Indianu Jonesa, ale ona na to ma iný pohľad.
Vyzerám zle. Opäť vykonštruovaná hlúposť pochádzajúca z jej hlavy. Je jasné, že čo muž prvé vidí je fyzický vzhľad. Vyzerá ako priemerná žena, síce nie s mierami 90-60-90, ale keď sa adekvátne oblečenie, nahodí make – up a pridá k tomu viacslovné súvetia nie je to až taká katastrofa. Tvrdohlavo však tvrdí, že je.
Keď niekoho mám stretnúť, tak ho stretnem. Toto je jej obvykle najsilnejší argument. Preto považuje za zbytočné sa nútene dohadovať s niekým na nejakom stretnutí a čakať, kedy preskočí iskra alebo nebude potrebný izolant. Proste je presvedčená, že keď to má prísť tak to príde. Osud alebo láska na prvý pohľad. Podobne ako nečakane prišla Majka z Gurunu.
Nechcem sa sklamať. My, ktorí ju poznáme vieme, že otestovala mnoho druhov liehovín kým sa vyliečila z posledného sklamania, podporila výrobcov papierových vreckoviek a ani telefónni operátori neutrpeli ujmu na zisku. Zbytočne vysvetľujeme, že sklamať ju môže akurát tak kvalita kávy, málo bubliniek v minerálke alebo slabší slovník diskutujúceho. Názor nezmenila.
Nuž, máme to s ňou občas ťažké. Všeobecne individualista vychyľujúci sa od priemeru to má v dnešnom svete náročné. My síce jej dôvodom nerozumieme, ale aj tak ju máme radi.
