Zrazu okolo nej prešli nejakí ľudia, pomyslela si ale, že takto asi nevyzerá delegácia. Onedlho prišiel aj jej bývalý kolega a misia za večerou a nočným životom sa mohla začať.
Budapešť bola tentokrát bola poslednou možnosťou prečo ešte zostávať. Mala ten veľtrh cestovného ruchu rada, vďaka svojim maďarským koreňom sa tam cítila ako doma.
Avšak niekedy vás vaša minulosť dobehne ako na kolieskových korčuliach, poklepe Vás po pleci a opýta sa :
„ Ešte ma chceš vidieť alebo už si s tým zmierená? “
A tak sa po dlhých rokoch ocitla na „ ďalekom “ východe ako by to nazvali v perle juhu. Sama z toho bola v takom šoku, že od prekvapenia prvý večer v ikonickom hoteli Torysa aj zabudla jesť.
Tu zistila, že láska k tomuto regiónu ešte nezomrela.
A spomenula si na Roba z Veľkého Šariša, na to ako kedysi žila na musli tyčinkách, kým si zarábala na živobytie v Anglicku, Ale aj na Prešov a chlapcov z Michaloviec, ktorí sa snažili „ zbaliť“ na krásu posteľných obliečok.
Ale aj na Vianoce strávené v Anglicku so slovenským zemiakovým šalátom a rusínskymi ľudovými piesňami.
A ako sa prechádzala v Oscarovom meste začala si vytvárať novú realitu.
Ako sa hovorí, východ buď miluješ alebo neznášaš, žiadna hranica medzi tým nie je.
Vložila do nákupného košíka Vášeň, Túžbu a Emóciu a hľadala v regáli Rozum... predavačka jej oznámila, že je dočasne vypredaný.
Nedostatkový tovar čakal na doskladnenie.
