Keďže autobus sa zastavil z prevádzkových dôvodov rozumej poruche na polceste tak sme dorazili až za tmy.V rámci šetriacich opatrení obecného úradu nesvietilo verejné osvetlenie takže sme si užívali romantiku po slovensky. Potme a zadarmo.
Po prvej noci sprevádzanej zúrivým brechotom susedovho psa na druhý deň nasledovalo zoznámenie sa s domácim nárečím. Najtvrdší a najťažší oriešok bola babka. So šatkou na hlave a s láskavým výrazom v očiach. Najstarší člen široko rozvetvenej rodiny. A kým som sa hrdila svojim zdravotníckym vzdelaním a merala som jej poloautomatickým tlakomerom krvný tlak ten môj stúpal do závratných výšok. Usmievala som sa od ucha k uchu až kým ma neposlala do kuchyne, aby som jej priniesla nejaký neznámy predmet.
Švabliky.
Netušila čo by to tak mohlo znamenať toto zašifrované slovo. Cestou do kuchyne som si premietla v hlave všetky katastrofické scenáre ako sa mi podarí pohorieť hneď v prvý deň a potajomky dúfala, že niekoho stretnem. Kuchyňa však zívala prázdnotou. Z názvu vyplynulo nejako množné číslo tak som mala dva tajné tipy, ktoré som musela preveriť či ich miesto výskytu je práve kuchyňa. Pomohla som si vylučovacou metódou 50:50, keďže známeho na telefóne som nemala. Ponáhľala za babkou s uspokojivou hodnotou krvného tlaku nesúc v ruke škatuľku zápaliek. Jej široký úsmev a potľapkanie po pleci ma presvedčilo, že som svoju prvú misiu zvládla. S úľavou som si vydýchla a môj povzdych možno cez morzeovku zachytili aj v neďalekom Užhorode.
O tom, že šifoner nie je materiál na výrobu šiat a drabina nemá nič spoločné s dravým vtáctvom a iných zoznamovacích balamutách opäť niekedy nabudúce.
