Roky venovala úsilie tomu zapáliť takmer vyhasnutú iskru regionálneho života a dnes zhasla ona. To sa stáva, sú predsa aj horšie veci, opakovala si neustále, bolo to akoby žila sínusoidu, raz hore, inokedy dole.
Vášeň s ktorou vykonávala prácu zmizla, zrazu ju tešilo len tak nič nerobiť, nikam neísť, nič nevybaviť.
Na prvý pohľad to nebolo vidieť, lebo v maskovaní bola naozaj efektívna. Dokázala sa usmievať aj cez slzy.
On life, off life, skladala škatule pomyselných dôvodov do krabice a spolu s krabicami na povale od letných šiat ich vyhadzovala z myšlienok.
Potešila ju správa zo severu, po rokoch si našla čas odpovedať. Severskí ľudia jej vždy pripadali tak trošku zamrznutí a zdržanliví. Na juhu vládla vždy horkokrvná vášeň a horúce slnko.
Pozrela sa na tetovanie s nápisom NS - ktoré jej pripomínalo Novohrad a Sabinov, ale zrazu dostal aj iný rozmer.
Hľadala autentický kompas v chaose, ktorý ju vyčerpával...
