V malej dedinskej škôlke sa deti hrali s detskou kuchynkou. Blonďavé dievčatko si práve chystalo svoj obľúbený koláč, keď mu kamarát prevhrol celú misku a zničil tak jej kuchárske umenie. Čo by ste urobili Vy? Dala mu samozrejme „po hlave“ hračkárskou panvicou. Tento tichý súboj si všimla pani učiteľka Alica.
„ Nemôžeme sa takto správať ku svojim kamáratom. Aby si si to zapamätala choď do kúta! “
Dievčatko sa rozplakalo, ale poslušne sa vybralo na dvor kde bol „kút “. Stálo nad otvorom do hlbokej studne. V piatich rokoch si myslelo, že kút je studňa ako to poznalo z domova, kde aj starký občas išiel po vodu do „kúta“ . Stálo tam ešte chvíľu a rozmýšlalo či aj ono má doniesť vodu alebo tam možno tam žijú nejakí škriatkovia.
V okamihu, keď už takmer vyliezlo na okraj studne sa objavila učiteľka. „ Čo tam robíš? “ Utekala, aby odtiaľ zobrala rýchlosťou blesku päťročné dieťa, ktoré sa chystalo vliezť do hlbokej studne.
„ Veď si ma poslala do kúta.“ odpovedalo nechápavo dievčatko.
Učiteľka Alica si povzdychla, keď pochopila, že dievčatko iný kút ako maďarský výraz pre studňu nepozná.
V ten deň sa naučilo, že kút môže byť aj roh v izbe a posielajú tam neposlušné deti.
Ak budete niekedy niekam posielať deti, skúste sa im prihovoriť jazykom lásky, ten poznajú všetky deti bez ohľadu na národnosť.
