Človek sa cíti ako slimák bez ulity. Strácajúc svoje vytvorené bezpečie, milujúcu náruč a spoločné zážitky pobaliac do vreca, ktoré ešte nevie či vyhodí. Z opatrnosti možného návratu. Alebo zo strachu z nového začiatku?
Zásnubný prsteň odniesla do záložne. Predala ho „pod cenu“, ale potrebovala sa zbaviť akékohoľvek puta čo najrýchlejšie. Na dvere izby si nalepila nápis : „Som mŕtva, zavolajte neskôr “ a ponorila sa do trúchliaceho stavu.
Prešla si všetkými fázami od popierania, zúrivosti, cez smútok, stav apatie až po flegmatickú amnéziu. Po pár dňoch usúdila, že bude potrebné doplniť zásoby potravín.
Určite poznáte tie dni, keď máte zlomené krídla a dobrú náladu aktuálne v oprave.
Presne v tomto citovom rozpoložení sa ocitla v nemenovanom obchodnom reťazci. Pomedzi usmievajúce sa paradajky, drzé papriky či unavenú bazalku sa prepracovala k regálu s alkoholom. Odtiaľto vložilo do nákupného košíka Vášeň, Túžbu a Emóciu a ponáhľala sa v ústrety pokladni. Stojac s nákupným vozíkom sa zrazu objavila tá najväčšia nočná mora a pôvodca jej niekoľkodňového smútku. Nevedela či má zaradiť spiatočku, hrať sa na neviditeľnú alebo jednoducho zdvihnúť hlavu a so sileným úsmevom sa pozdraviť. Keďže sa jej však nechcelo čakať dlhšie v rade zvolila poslednú možnosť.
„ Ahoj, vyšla si si na nákup? “ V tej chvíli si pomyslela, že toto sa ľudia asi pýtajú keď nevedia ako začať konverzáciu. Ešte pred pár dňami, človek, ktorý bol na vrchole hodnotového rebríčka sa zrazu prepadol závratnou rýchlosťou na samé pomyselné dno.
„ Ahoj, áno. “ Nenapadlo ju nič iné, kreatívne a hlavne nemala ani najmenšiu chuť pokračovať v konverzácii, chcela čo najrýchlejšie zaplatiť nákup a opustiť nepriateľské teritorium.
Rýchlosťou blesku nahádzala veci do nákupnej tašky a zmizla ako E.T. mimozemšťan do svojej bezpečnej galaxie.
Niektoré lásky majú príchuť trpkej kávy, ale po niekoľkých dúškoch si predsa poviete, že ani tá káva nestojí za nezmyselné trápenie sa. A radšej si nalejete čistú vodu.
