Ja som Vianočné sviatky nikdy až tak neriešila. Chodila som domov k rodičom. Kde bolo napečené, uvarené a upratané. Dokonca som vo svojej domácnosti nemala ani adventný veniec. A načo? Tento rok som vyložila veniec, urobila som výzdobu. Aj som sa snažila upratať, ale nejak mi to nešlo, pretože som každý deň zametala ihličie z adventného venca. Na 3. adventnú nedeľu som volala mame. Mala napečené už 4 druhy zákuskov a dokonca aj umyté okna. Pokrútila som hlavou ako to stíha? Bola som v strese. O hneve ani nehovorím. Naozaj som mala pocit, že nestíham. Ale prečo? Prečo je na nás ženy vyvíjaný taký tlak? Krútime sa pri sporáku takmer každý víkend ako ktorá, samozrejme. Ešte aj na Štedrý deň sme pri sporáku takmer celý deň. Umyté okna? Vyleštený nábytok? Načo? Ja si myslím, žeby sme to nemali robiť, pretože na Vianoce sa to robí, ale vtedy, keď máme čas a kľud. Ženieme sa umývať okná, tepovať koberce a piecť koláče. Prečo? Lebo to robia všetci? Potom sme vystresované, nahnevané a na Štedrý deň unavené. Niektoré z nás možno , by chceli mať Vianoce aj z krku. Ja teda určite. Pretože si každý rok hovoríme, už nebudeme toľko piecť. Už nebudeme sa tak hnať a stresovať. Kupovať množstvo jedla ako keby išla vojna. Aspoň moja mama si tak hovorí. A každý rok je to to isté. Napečie 6 druhov zákuskov. Lebo jeden druh má rada ona, druhý babka a atď. Mama umýva okná pomaly už v septembri. A 23. keď som prišla, sme mali chladničku takú plnú, že sa pomaly nedala zavrieť. Ale prežili sme ako každý rok.
Ale som rada, že som nestihla piecť lebo koláče od mami ešte mám. Možno mi vydržia až do februára. O čom síce pochybujem. Lebo mám veľmi rada sladké.
Ale prišla som na to, že síce som starostlivá, lebo som samozrejme žena. Ale nepotrebujem mať všetko tip top. Nepotrebujem sa stresovať. To som si sľúbila tieto Vianoce............ dúfam, že to dodržím.
