Prva noc na novom mieste, v cudzom state bola pre mna hodne kratka. Jednak mohol za to zvyk zo slovenska - vstaval som o siestej rano, jednak hodinovy casovy posun a nakoniec aj nie nepodstatny stres z cudzieho prostredia.
Kedze som z postele vystrelil uz o piatej rano a vyzdvihnut ma mal kolega az o deviatej, mal som dostatok casu stravit na nete poskytnutom hotelom, k hladaniu ubytovania.
A tu by som sa mozno pristavil dlhsie pretoze naproti drtivej vacsine nasincov v UK som mal presne opacny problem. Robotu som mal, ale nemal som ubytovanie. Aspon teda podla toho co som cital na roznych "emigrantskych" forach.
V suvislosti s forami si dovolim malu odbocku. Velmi odporucam kazdemu kto sa chysta von, aby si tieto fora presiel, najde tam kopu informacii, ku ktorym nez sa sam dopracuje je to obvykle financne nakladne alebo bolestive. Specificky pre UK doporucujem www.londyn.sk a pohyby.co.uk je to studnica informacii a zaroven je tam dostatok ochotnych slovakov ci cechov (moravakov nevynimajuc), ktori bud poradia z vlastnej skusenosti alebo vas odkazu na web s dalsimi informaciami.
Ale pekne naspat .... hladanie ubytovania bolo pre mna hodne traumatizujuce a to hlavne preto ze som som nebol v Londyne ale v Tunbridge Wells , ktore sa nejako uspesne vyhybalo inzertnym sajtom a to som toho skusil hojno. Kto caka, ze som si ubytovanie nasiel v prvy den bude sklamany, ale urcite nie ako ja... V hoteli som nakoniec zakempoval este dalsie dva dni.
Kedze sa vsak cas nachylil k deviatej a ja som mal po ranajkach, vystrelil som von cakat na kolegu co ma mal odviezt do kancelarie, ktora sa nachadzala v malej dedinke asi 15 kilometrov od TWells (skracujem nazov len z cistej lenivosti).
Colin (inak financny riaditel firmy) dorazil na cas a kedze moja anglictina nedovolovala pustat sa do nejakych vacsich akcii zostali sme len pri zakladnej konverzacii, kto odkial je. A kedze Colin pochadzal z juznej afriky (je beloch, len pre info) skor som ho nechal nech sa vykeca, pretoze ked sa snazil pochopit mojej angline co boli anglicke slova osadene do slovenskej gramatiky, tak sme s autom lietali po celej ceste. Doteraz mam podozrenie, ze nim metal zdrzovany smiech ale nechcel to dat najavo. Ti, ktori Anglicko navstivili isto vedia ake uzke cesty tu su a ako sa tu jazdi, preto urcite pochopia ako som sa citil.
Nehovoriac o tom, ze som mal cely cas tendenciu tocit volantom, ktory som samozrejme pred sebou nemal a dokonca v niektorych slabych chvilach som mal chut trhnut Colinovi volantom do "spravnej" strany a to hlavne ked sa na nas valil 30tonovy kamion.
V kazdom pripade som cestu prezil a niekolko dalsich dni som si radsej sadal dozadu, aby som sa nestresoval.
Firma, v ktorej som zacal pracovat sidli, ako som spomenul v malej dedinke a co ma dost prekvapilo (a bol to zaciatok prekvapeni) bola to farma, kde okrem nas boli aj dve autoopravovne a miestny obcasnik.
Vsetko co som ocakaval pouceny skusenostami zo slovenskych ci ceskych firiem pre ktore som prv pracoval tu bolo obratene hore nohami a po prichode som zistil, ze som vo firme jediny programator. Teda aspon tu v anglicku. Zbytok vyvojarov bol v Thajsku, ktore musim o par dni navstivit z dovodu nasadzovania novej aplikacie.
Inak firma ci ako sa to da nazvat je prepletenec viacerych firiem, ktore robia vsetko mozne a vyvoj softwaru je vyhradeny do jednej z nich. Neviem ci je to miestna specialita ale stretol som sa tu s tym uz viac krat.
Kedze firma bola panensky cista co sa tyka procesov ako vyvijat software mohol som sa realizovat a par prvych tyzdnov som sa venoval prevazne stavaniu infrastruktury obvyklej v tomto type podnikania.
Na jednej strane to bolo fajn, ze som si vacsinu postavil podla seba alle na strane druhej to bolo flustrujuce, ze nefunguju zakladne veci ako CSV. O dokumentacii k programom som dostal jedine info a to, ze nebol na to cas. Hmm mozno som narocny, ale zvykam si.
Inak firma je irska a je vidiet ten rozdiel medzi nimi a anglicanmi. Su jednoducho temperamentnejsi a otvorenejsi. Co je obcas na pritaz hlavne firemne party uprostred tyzdna.
Ale musim konstatovat, ze som sa vo firme usadil a mam svoj klud, kedze tu nie je ziadny nadcas ako na slovensku alebo v cechach. Z toho logicky vyplyva, ze jediny stres mam len sam zo seba.
V kazdom pripade prve dni vo firme som prezil spokojne a ku koncu druheho dna som mal dokonca ubytovanie..teda aspon som si myslel.
Inzerat na volnu izbu som si nasiel na www.gumtree.com , ktory doporucujem kazdemu kto hlada ci uz ubytovanie alebo pracu v UK.
Kedze tam vsak bol len telefonicky kontakt a moje vyjadrovacie schopnosti som hodne nahradzal mimikou a pohybom koncatin, radsej som poprosil Colina, aby tam zavolal a spytal sa na podrobnosti.
Vsetko vyzeralo hodne idylicky a ako to v tychto pripadoch byva....zadrhel sa nasiel. Kedze ubytovanie bolo v TW zbalil som v utorok rano kufor, batoch a po praci som sa nechal vylozit na danej adrese.
Chalan, ktory daval izbu do inzeratu bol fajn ale jediny problem bol v tom, ze izba bola volna az od aprila. Co o deviatej vecer a na zaciatku marca nie je nijako povzbudiva sprava. A tak som sa ocitol na ulici, v stabilnom anglickom dazdi a depkou, ktoru som nemal od chvile co som zistil, ze asi nezmaturujem a to bolo hodne davno.
Po asi trojhodinovom hladani lacneho hostelu som zaparkoval zasa v hoteli, kde som stravil dve predosle noci. Problem nastal len v cene za izbu, ktoru som mal predtym 65 lebo som si rezervoval hotel cez net a teraz som prisiel z ulice a to bolo za 85 pounds. Nastastie privetiva recepcna mi na chvilku pozicala klavesnicu od PC a rezervaciu som si cez net urobil priamo u nich. Jej usmev a veta "vitam vas v nasom hoteli, vidim, ze mate rezervaciu cez nasu webovu stranku" ma potesili ale asi viac moju penazenku.
Koniec toho dna v mojom dennicku nesie hrdo vetu "zajtra najdem ubytovanie aj keby hrdzave tragace padali"....
Ako to bolo dalej sa dozviete v dalsom blogu.
