Zase dnes hádka s rodičmi. Akoby nestačilo, že ma dnes od rána bolí hlava. Ani Peter mi včera nezavolal. Dokonca aj v škole to bola dnes hotová pohroma. Všetko je na nič. Čo sa dnes ešte pokašle?
Poznáme ich všetci. Ako by niekto povedal - psie dni. Dni, keď máme pocit, že sa rúca všetko okolo nás. Človek padá dolu hlavou a nevie, čo robiť. Zaplaví ho úzkosť a on nevie ako sa z takejto situácie dostať. Nevidí žiadne možnosti.
Prirodzene, asi ako každý z nás, snažíme sa poradiť si v náročnej situácii sami. Nie vždy je však ľahké prísť na správne riešenie, pretože často krát sme zaplavení silnými emóciami, ktoré preberajú kontrolu nad naším zmýšľaním. Niekedy je to problém o ktorom je nám trápne hovoriť s priateľmi alebo je to problém v rodine, takže je náročné obrátiť sa práve na rodiča.
Mnoho krát sa stáva, že má dieťa pocit, že využilo už všetky možnosti a že situácia nemá žiadne riešenie. Keď sme priamo zatiahnutí do problému, je náročné orientovať sa v starostiach s nadhľadom. A práve v tejto chvíli nám môže pomôcť pohľad niekoho iného; niekoho, kto nie je priamou súčasťou problému; niekoho, kto nás vypočuje.
Aj v takýchto situáciách nám volajú deti na linku detskej istoty
. Potrebujú sa niekomu zdôveriť, hľadajú niekoho, kto im pomôže zorientovať sa vo svojich vlastných emóciách. Takýto hovor sa zväčša začína otázkou: ,,Je táto linka anonymná?“ A keď sa dieťa uistí, že je, často krát sa uvoľní a z problému sa ,,vyrozpráva“. Veľa krát stačí práve iba to. Keď sa potom konzultant/-ka spýta: ,,Čo myslíš, čo by bolo pre teba najlepšie v tejto situácii urobiť?“ Takmer vždy nasleduje riešenie, na ktoré príde dieťa v konečnom dôsledku ono samo. Aj takéto hovory sú dôkazom toho, že to, že sa s problémom zveríme niekomu inému, nám pomôže nazerať na situáciu z úplne nového pohľadu.
A samozrejme, deti a mládež volajúce na linku nie sú jediné, ktoré sa občas cítia mizerne. Aj my linkáči zažívame občas zamračené dni. Vtedy vieme, že najlepším riešením je obrátiť sa na svoje okolie. Našťastie, na linke sedí vždy niekoľko milých kolegov, ktorí sú pripravení podať tzv. ,,prvú pomoc"- vypočuť nás, poradiť a usmerniť naše emócie. A preto, či už je to rodič, priateľ alebo linka detskej istoty, vždy je dobré vedieť, že na svete je niekto, kto nás bude počúvať.
