Dohovor, majúci oficiálny názov: „Convention on preventing and combating violence against women and domestic violence“, bol prijatý Radou Európy v 2011. r. Úprimne povedané, prvá otázka, ktorá tu vzniká: prečo sme potrebovali až sedem rokov, aby sme si pozorne prečítali neveľký text? Môžeme iba predpokladať, že jeho ciel a téma, ktorých dôležitosť nikto nespochybňuje, dočasne zatienili detaily, tiež pre mnohých nie ľahostajné.
Ale aj pri pochopení príčiny, nemožno nevidieť, že dnešná reakcia na dohovor vyzerá veľmi neskorou. Zvyčajne sa takéto diskusie o použitých definíciách uskutočňujú vo fáze vývoja dokumentov a nie po mnohých latách po ich podpise.
Hlavným dôvodom súčasnej kritiky Istanbulskej konvencie je široké využitie definície „gender“ a jej derivátov. Prečo to dráždi kresťanskú verejnosť?
Anglické slovo „gender“ ma pôvod od latinského „genus“, čo vlastne znamená „pohlavie“. Je veľa prípadov, keď sa tieto slova používajú ako synonymá.
Avšak od 70. r. minulého storočia vedci začali pripisovať týmto definíciám rôzne významy. V odbornej literatúre „pohlavie“ je obyčajne spojené s prírodnými rozdielmi medzi ženami a mužmi, a „gender“ so sociálnymi aspektami tých rozdielov. Ale to sú dve strany jedného celistvého fenoménu.
Človek je prírodná bytosť, veľa v ňom určujú evolúcia a genetika, inak povedane Boh. Ale obrovský vplyv na ľudí má aj výchova a sociálne prostredie. Vedci sa vždy snažia nájsť špecifickú závažnosť týchto vplyvov a na tento účel vyčleniť v ľuďoch to, čo nezávisí od prírodného základu.
Žena dostala od prírody schopnosť rodiť deti. To je konštantný rys ženského pohlavia. Úloha ženy v spoločnosti však je komplikovaná a nezostáva nezmenená. V tradičnej rodine sa venuje manželovi, deťom a domovu, zatiaľ čo muž je ochrancom a živiteľom. Ale v dnešnom svete to môže byť aj úplne naopak. Spoločenské role pohlaví sú viac závislé od sociálnych podmienok, ako od prírody. Vedci ich hodnotia ako „genderné“, aby sa zdôrazniť ich sociálny pôvod.
S pohlavím sú spojené návyky a zvyky. Napríklad, v niektorých krajinách bábätká - dievčatá musia byť oblečené v ružových veciach, a chlapci v svetlomodrých (sú aj krajiny kde to je opačné). Určite, ani Boh, ani príroda s tým nemajú nič spoločné. To premysleli nejakí marketologovia v 60. r. minulého storočia, už potom sa to stalo tradičným. Teraz v odbornej literatúre podobné prípady sa volajú „genderné stereotypy“.
Genderné role a stereotypy sú najviac kritizované výrazy s Istanbulskej konvencií. Ale je možné vidieť, že sami o sebe nemajú žiaden kontroverzný obsah. To je obvyklý jazyk sociológov a psychológov, univerzitných a akademických komunít. Tak prečo široká verejnosť chápe tieto definície inak ako odborníci a vidí v nich ohrozenie pre rodinné hodnoty?
Na to je pričíňa. Ideológovia feminizmu a sexuálnych menšín často používajú takéto slová aby ich stavali do protikladu biologickému pohlaviu a sa snažia úplne rozdeliť spoločenskú a prírodnú stranu ľudí. Oni chápu gender ako sociálne pohlavie, dôležitejšie ako biologické. To je teoretický základ pre sobáše rovnakého pohlavia a pre prax „tretieho pohlavia“ (transgendery).
Nebudeme tu hodnotiť tieto pohľady. Ale je očividné, že nie sú všeobecne akceptované. Okrem toho sú príbuzné s konkrétnymi politickými hnutiami, ktoré nie sú prijateľné pre všetkých. V dôsledku toho pre mnohých ľudí predstava o gendere už je politizovaná a vôbec nevyzerá ako neutrálna vedecká definícia.
Ďalšia otázka: načo bolo v medzinárodnej zmluve, ktorá musí byť dobrou pre všetky národy Európy, používať slova, dráždiace niektoré z nich?
Nemyslíme, že to bolo urobené naschvál, aby vnútiť určité idey. Najpravdepodobnejšie, že text konvencie písali akademickí odborníci, zvyknutí na také definície. Predbežné hodnotenie textu na slovenskej strane tiež asi robili experti univerzitného pôvodu. A konečne rozhodovala vtedajšia premiérka a profesorka sociológie I. Radičová, pre ktorú sú tie slová úplne samozrejmé.
Ako výsledok Slovensko je pred nepríjemnou dilemou. Z práva vyplýva, že medzinárodné zmluvy sú silnejšie ako národné zákony. Okrem toho bol Istanbulský dohovor prijatý ako norma pre vnútroštátne právne predpisy. Preto bude po jeho ratifikácii potrebné zmeniť príslušné slovenské zákony.
Neratifikovať alebo vypovedať Istanbulsky dohovor – to znamená sa postaviť proti iným európskym krajinám a nepriamo podporiť násilie proti ženám. Ratifikovať - znamená súhlasiť s rozšíreným pochopením pohlavia a nakoniec umožniť homosexuálne manželstvá. Kresťanská verejnosť vždy bude bojovať proti tomu. Výber nie je jednoduchý.
Nemali by sme zabúdať aj na hlavný účel zmluvy - zastaviť násilie voči ženám. Dôležitosť tohto cieľa nikto nepopiera, ale v priebehu horúcej diskusie sa zdá, že je v pozadí. Nie je možné stratiť pozitívny obsah konvencie kvôli jej nedostatkom.
Konečné rozhodnutie urobia politici. Dúfajme, že majú dosť múdrosti a diplomatických schopností, aby čo najviac zohľadnili verejné nálady a očakávania európskych spojencov. A hlavne – záujmy obete násilia.
