Koktavosť (zajakavosť, jachtavosť, odborne balbuties) zatiaľ patrí k nerozriešeným záhadám. Predpokladá sa, že k nej vedie súhrn niekoľkých príčin a nepriaznivých faktorov. Prebiehajú výskumy biochemických procesov v mozgu, elektrickej aktivity mozgových hemisfér, skúmajú sa hladiny určitých látok v krvi a podobne. Nádeje sú vkladané do vedeckých odborov ako neuropsychológia, neurolingvistika, psycholingvistika, sociolingvistika a ďalších.
Mnohí z koktavých sú zasiahnutí psychicky hlbšie než osoby invalidné.Veď koľkokrát sme sa od srdca - nie v zlom úmysle! - zasmiali vtipu či príhode s koktavým. Nie každý smiech je výsmech. Veď aké sú tie príhody zábavné a plné humoru. Ale zrejme za takou veselou príhodou môže byť niekto, kto veľmi trpí a izoluje sa v ulite svojho trápenia. Je potrebné odkázať všetkým koktajúcim, že psychológovia zistili, že ich rečovú vadu 75% opýtaných nepovažuje za smiešnu, 65% z opýtaných nevníma koktavého ako chorého človeka a prakticky 100% im priznáva právo športovať, zúčastňovať sa súťaží, hier, pestovať kultúrne záujmy, študovať atď.
Koktavý potrebuje pocit, že sa naňho ľudia dívajú ako na zdravého človeka, že si nevšímajú, ako sa zajakáva a koktá. To mu môže dať aj istota, že ho niekto potrebuje. Preto asi aj niektorí koktaví vynikli a stali sa potrebnými pre druhých svojimi individuálnymi vlastnosťami a schopnosťami. Koktaví boli napr. filozof Aristoteles, vedci Isaac Newton a Charles Darwin, z politikov napríklad Winston Churchill, spisovatelia Lewis Carroll, Somerset Maugham a John Updike a mnohí iní.
Štatistiky uvádzajú, že koktaví majú skôr nadpriemerný intelekt a naopak, že so znižujúcim sa inteligenčným kvocientom sa koktavosť vyskytuje stále zriedkavejšie.
Koktavosť sa vyskytuje v dospievajúcej populácii asi v 2-4%, u dospelých sa udáva 0,5%. U mužov sa vyskytuje asi 4x častejšie než u žien. Menšie percento u dospelých pravdepodobne znamená, že mnohým sa podarí zmeniť postoj ku svojej rečovej vade a už ju nevnímajú ako problém.
Myslím, že si uvedomujeme, že všetci sa občas zakoktáme. Zakoktáte sa, možno sa aj zasmejete a už o pár minút o tom neviete. Balbutik nezvládne vetu podľa svojich predstáv (väčšinou veľmi prísnych) a ešte po dňoch a týždňoch znovuprežíva chvíle utrpenia.
Možno rozlišovať rôzne stupne, prípadne typy koktavosti
- klasická porucha, kedy postihnutý vyráža slová po slabikách (má svoje obávané hlásky či slová) je všeobecne známa.
- tzv. vnútorná koktavosť - kedy postihnutý po určitom - pre neho hroznom okamihu - trvajúcom sekundy, prerazí rečovú blokádu a hovorí akoby nič.
- niektorí postihnutí majú obdivuhodnú (ale psychicky veľmi náročnú a vyčerpávajúcu) schopnosť manipulácie s vlastnou poruchou reči, takže partneri vlastne ani nič nepostrehnú, nanajvýš si všimnú, že on akosi inak hovorí, s pomlčkami a podobne.
- niektorým sa horšie hovorí v určitej situácii (poznám to aj z ambulancie), s istou osobou, za určitých klimatických vplyvov, v niektorom ročnom období - dochádza k tomu bez možnosti ovplyvnenia vlastnou vôľou a spoľahlivejšej predpovede.
Liečba - úprava koktavosti
Koktavého nezaraďujme medzi chorých a preto nehovorme o liečbe, ale o úprave koktavosti. Túto starostlivosť by mal poskytovať logopéd, ktorý by mal koordinovať aj spolupracujúci tím odborníkov (neurológ, foniater, pneumológ, psychológ, psychiater).
Podľa súčasných názorov a vedeckých poznatkov pri starostlivosti o koktavých je dôležité:
1. Pochopenie, že koktavosť nie je liečiteľná, ale dá sa kompenzovať zvládnutím inej rečovej techniky. Dnes sa doporučuje technika tzv. mäkkého hlasového začiatku. (ale výskumy pokračujú a stále bliká svetielko nádeje).
2. Prehliadame a zabúdame na rokmi vybudovanú psychickú záťaž, nevenujeme sa tomu, čomu sa v zahraničí hovorí desenzibilizácia, to znamená zníženie citlivosti na rečový problém, či občasné rečové zlyhania. Zakladateľ Americkej spoločnosti koktavých, Malcolm Fraser, radí: „Inzerujte svoju vadu reči! Prináša to oslobodenie. Zakaždým keď máte možnosť s niekým hovoriť o svojej koktavosti, urobte to." Vtip na účet vlastnej rečovej nedostatočnosti môže vyvolať v spoločnosti uvoľňujúci výbuch smiechu, dobrý pocit veselia pre všetkých. A vysmievaný „pubertiak" môže zasa asertívne opáčiť varovaním: „Áno, ja koktám. Daj si pozor, je to nákazlivé!"
Koktaví, požiadajte svojho lekára aby vás odporučil buď priamo k logopédovi, prípadne do ORL alebo foniatrickej ambulancie, kde by mali mať prehľad o logopedickej starostlivosti vo vašom bydlisku. Môže to byť niekedy problém, ale vyplatí sa úsilie v hľadaní, vypytovanie sa odborníkov a známych, vyhľadávanie príslušnej literatúry aj web stránok.
Ďalšie informácie môžete nájsť na stránkach:
www.moje-klinika.cz/logopedie - logopedická klinika
www.edusan.sk/zdravoveda/rodicia/koktanie_deti.htm - deti
www.volny.cz/balbus/index.htm -občianske združenie koktajúcich
www.mnsu.edu/comdis/kuster/famous/famouspws.html - rozsiahly zoznam koktajúcich
www.denkoktavosti.cz - medzinárodné dni koktavých
www.volny.cz/balbus/literatura.htm - knihy o koktavosti, novinky
