... v teréne nedofinancovanej prevádzky súkromných ambulancií nie je možné aby existovali úplatky. Môžu existovať v nemocniciach, kde pracujú lekári zamestnanci. V súkromných, samostatne hospodáriacich ambulanciách práve naopak, podobne ako lekári v Afrike, dlhodobo obetavo dotujeme svoje praxe. V tejto situácii ďakujem pacientovi za každé euro, ktoré mi dá v hotovosti, všetky tieto prostriedky zhltne prevádzka mojej ambulancie a stále je to veľmi málo na to, aby som z jeho príspevku mal ja osobne nejaký profit. Od poisťovní dostávam v priemere 2 € na pacienta mesačne. Ročne je to cca 24 € na pacienta. Moje ročné náklady predstavujú cca 36 € na pacienta. Každý mesiac stojím pred problémom ako zabezpečiť chýbajúce 1 euro na pacienta tak, aby som mohol pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a neskrachoval.
V rámci viaczdrojového financovania mi už roky pomáha systém solidárnych dobrovoľných finančných darov na prevádzku ambulancie. Každý môže aj na Slovensku dať a prijať dar, je to úplne legálny postup. Netreba sa obávať nijakých právnych postihov a ak sa peniaze od pacientov použijú na prevádzku ambulancie, takýto postup je plne v súlade aj s kresťanskou morálkou. Práve naopak, lekár prevádzkujúci ambulanciu v teréne chýbajúcich finančných prostriedkov, tak ako je to dnes na Slovensku, má voči pacientom záväzok získať každý mesiac dostatok peňazí potrebných na ich liečenie.
Upozorňujem, že na prevádzku ambulancie potrebujem prijímať finančné dary, hoci malé sumy ale od mnohých. Je to taká nikdy nekončiaca finančná zbierka „Na charitu". Bomboniéry a alkohol neviem použiť. Tento rok predpokladám celkový príjem z darov od mojich pacientov cca 5500 €. Sú to prostriedky, ktorými kompenzujem niektoré reštrikcie zdravotných poisťovní a zabezpečujem dostupnosť základných vyšetrení ako napríklad vyšetrenie CRP(strategické rozhodnutie či pacient potrebuje antibiotiká), glykovaného hemoglobínu (základné vyšetrenie diabetika), kardiošpecifických enzýmov (nevyhnutné pre rýchlu diagnostiku srdcového infarktu), diagnostiku žltačky C, šitie rán, ošetrovanie dekubitov a iných vredov, výplach ušného mazu, vyšetrovanie EKG, monitoring krvného tlaku, skríningovú spirometriu, skríning upchatia tepien dolných končatín (meranie AB indexov), kyslíkovú liečbu a doprajem priemerný príjem aj svojej sestre. Čiže iba vďaka darom od pacientov môžem robiť to, čo ich zdravie potrebuje, hoci v podstate je to iba to, za čo si už raz ako poistenci zaplatili do zdravotnej poisťovne, ale táto mi ich odvodmi moje náklady pokryť odmieta. Som kompetentný na základe svojho vzdelania a praxe liečiť a keď dokážem zabezpečiť náhradné zdroje nemusím sa zaoberať tzv. kompetenciami = nezmyselnými reguláciami úradníkov zdravotných poisťovní, ktorí škrtením financií v ambulanciách sa usilujú obmedziť poskytovanie základnej zdravotnej starostlivosti a vyvolať a živiť tak nespokojnosť pacientov. Dnes ide o to jedno euro na poistenca mesačne, toto je tá suma, ktorá chýba na pokrytie nákladov kvalitnej základnej zdravotnej starostlivosti u všeobecným lekárov. Mne už aj dnešných cca 500 euro mesačne naviac dáva uvedené možnosti, ale je to zatiaľ málo na odstránenie diskriminácie mužov v prevencii rakoviny prostaty(vyšetrenie onkomarkeru PSA včas u všetkých indikovaných mužov), na zmysluplnú prevenciu rakoviny hrubého čreva(OK test 1x ročne), odstránenie obštrukcií pri vyšetrovaní parametrov štítnej žľazy... Našťastie príspevky od pacientov sa rok od roka zvyšujú a to by malo umožniť ďalší rozvoj paralelného financovania. Takýto priamy systém paralelného financovania je dnes potrebné podporovať ako alternatívu k ťažko chorému, zlyhávajúcemu systému verejného zdravotného poistenia. My lekári sme stále viac svedkami situácie, kedy sa nás sami pacienti pýtajú, či je vôbec zákonné mať uloženú povinnosť odvádzať do finančných inštitúcií povinné platby, keď je zabezpečené efektívne využitie týchto finančných prostriedkov iba v tak nezvyčajne nízkej miere.
A aká môže byť naša odpoveď?
Nemali by mať pacienti právo voľby a odmietnuť platiť odvody do zdravotných poisťovní, keď je efektivita ich využitia iba 36%? Sme stále viac informovaní, že z povinných odvodov sa v systéme verejného zdravotného poistenia neefektívne roztratia až 2/3 a začíname spoločne chápať, že za zostávajúcu jednu tretinu poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť nie je možné. Začíname už mať jasno, že to je skutočný dôvod prečo zdravotný systém dnes nefunguje? Z psychologického hľadiska pri alternatívnom financovaní pacienti už veľmi oceňujú, že z daru sa neplatí žiadna daň a hlavne, že neprechádza cez zdravotnú poisťovňu takže sa vyhnú „politickoparazitnej 64% zrážke" a v 100% je dar využitý na pokrytie nákladov reálnej zdravotnej starostlivosti. Voči zdravotnej poisťovni a štátu môžu mať pacienti oprávnenú výčitku, ktorá by sa dala vyjadriť klasickou prosbou podvedených: „Oklam ma na cene ale neoklam ma prosím na kvalite a dostupnosti". Napriek tomu, že odvody do zdravotných poisťovní sa každoročne zvyšujú, poisťovne nie sú schopné zabezpečiť kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť a to sa už dotýka zdravia a života každého človeka a členov jeho rodiny. A nad tým všetkým utrpením ako keby sa vznášalo takéto hlavné spoločné heslo MZSR, vlády SR, parlamentu a prezidenta: „Čím horšie tým lepšie". Ako má každý možnosť sa presvedčiť u svojho lekára a v nemocniciach, situácia je každým rokom horšia. Zato finančné skupiny majú stále lepšie zisky.
Stroj na peniaze pre mafiu, pacienti v ňom fungujú ako médium - planktón.
Je namieste pre novinárov a inštitúty otázka, či je také dôležité sa dnes venovať iba korupcii lekárov v objeme 3,3 mil € ročne, ktorá nemôže mať žiadny podstatný vplyv na zdravotnú starostlivosť. Nie je už čas upozorniť aj na „korupciu parazitov" ktorá má iba v našom zdravotníctve každoročný objem 2,56 mld €? Kto to je, kto s plechovou tvárou ukrýva túto podstatnú informáciu o procese, ktorý zásadným spôsobom negatívne vplýva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v našej krajine, vystavuje zdravotníkov ťažkému stresu, núti ich hľadať alternatívne zdroje financovania a často aj existencie, ale predovšetkým vedie k nedostupnosti štandardných zdravotníckych služieb a ohrozuje zdravie a životy pacientov.
