Keď zasadá parlament tak zdravie, práva a úspory občanov sú v ohrození.

Diera (zdroj: Peter Lipták)

Sľub poslanca versus Hippokratova prísaha.

Ak by sme napríklad prešli aj od aktuálneho zákona o odpadoch k nastaveniu zdravotníckych zákonov tak veľa rozdielov v nakladaní s pacientmi oproti nakladaniu s odpadmi nenájdeme. Tí poslanci to riešia pragmaticky a nastavujú zaobchádzanie so všetkými komoditami ako s odpadom a tak akosi celkom studeno matematicky presne im ide iba o to jedno: derivovať zisk do vlastného vrecka.

V zdravotníctve v súlade so zákonmi, z 8 mld ročných disponibilných zdrojov iba cca 5 mld sa využíva neefektívne. T.j. 64% zdrojov od občanov sa v súlade so zákonmi nevyužije optimálne. Je nepredstaviteľné aby normálny parlament neriešil túto situáciu financovania v zdravotníctve ako hlavný problém. Vzbudzuje to podozrenie že sa poslanci sami podieľajú pri delení zisku, ktorý plynie s pomocou procesov súvisiacich so schvaľovaním a nasledujúcich po schválení zákonov. Tak potom to dáva logiku.

Ak by sme my lekári plnili Hippokratovu prísahu, tak ako poslanci plnia svoje sľuby slúžiť občanom, tak čo by bolo dnes s našou populáciou pacientov?

Čo robiť, ako dosiahnuť nápravu aspoň pre naše deti?

Treba to povedať na rovinu:
1. Najväčší nepriateľ občanov je dnes systém.
2. Najväčší morálny odpad je dnes poslanec systému.
V najnovšom zákone o odpadoch mi chýba celá kapitola "Morálny odpad".
Poslanci opäť nevyužili šancu usporiadať veci verejné v prospech občanov.

Ale aj v parlamente sú výnimky. Preto končím optimisticky, radostne a s nádejou zvolaním: Česť výnimkám!