„Starého Bena mám veľmi rád".
„Hm, nie je zlý, ale o jazzovej hudbe veľa neviem.
„Potom ste na správnom mieste, rád vás zasvätím do tajov tejto delikátnej muziky."
„Dráždite moju zvedavosť stále viac."
„Prosím, pohár Dom Pérignom, ročník 79, len pre vás. Intímna jazzová hudba a šampanské sú od seba neoddeliteľné."
„Tak na zdravie, a na večnú neoddeliteľnosť veci, ktoré majú k sebe blízko."
„Na zdravie, možno som trochu opovážlivejší, keď som si tak tesne prisadol k vám, ale váš prípitok ma k tomu zaväzuje.
„Nič iné som ani neočakávala, ste muž, takto vás stvorila príroda, vašim poslaním je byť žene nablízku."
„Ach, ste výnimočná žena."
„A vy ste lichotník."
„Áno som."
„Ako to robíte, že máte na jazyku, vždy to správne slovo."
„Robím denne sto klikov."
„A ako to súvisí s vašim jazykom?"
„Pri spomínaných sto klikoch je môj jazyk úplne na podlahe, a neverila by ste koľko múdrosti tam človek nazbiera."
„Tomu verím, domnievam sa však, že ju musíte najprv oprášiť, kým ju začnete servírovať na zlatom podnose dvornosti.
„Samozrejme, zaprášená múdrosť nepôsobí dobre, v žiadnom prípade sa k nej nikdy neuchyľujem, to radšej dávam prednosť pekne nalakovanej a vyleštenej hlúposti. To čo sa trblieta, dokáže oslepiť oči a hlave privodiť príjemné závrate. Zatiaľ čo zaprášené slovo vie vyvolať nanajvýš kýchnutie."
„Ja nerada kýcham. Človek ktorý kýcha, prezrádza svojmu okoliu, že nemá dostatočnú sebakontrolu nad svojim správaním. A človek, čo sa nevie správať nepatrí do spoločnosti. Pozrite sa v akom rozklade sa nachádza dnešné spoločenstvo. Vyššie spoločenské vrstvy úplne vymizli. Príčina tejto dekadencie je zrejmá. Do kruhov ktoré vždy patrili aristokracii, sa dostali ľudia bez výchovy!"
„Aká ste nádherná vo svojom spravodlivom hneve."
„Priznám sa vám, že som si to nacvičovala."
„Ste okúzľujúca."
„A viete, že sa vôbec nečudujem vášmu vytrženiu? Áno, som nádherná, dokonca prenádherná. Máloktorá žena by sa mi mohla vyrovnať v kráse. Možno ak Ornela Muti, alebo Laura de Sainclair."
„Ani Laura, ani Ornela s vami nemôžu súperiť."
„Vidím, že máte prvotriedny vkus."
„Vo vašej prítomnosti je to jednoduché, krásou tak oslňujete, že všetko ostatné pohlcuje tieň." „Nehovoríte to len preto, aby ste ma zviedli? Pri svojom príchode som si všimla pár policajných želiezok, ako ich skrytým pohybom pravej nohy zakopávate pod gauč."
„Hm, hm, netajím, že pod gaučom sú naozaj policajné putá, ktorých účelom sú hry sexuálneho charakteru a naozaj sú určené pre vás."
„Tak poď, spútaj si svoju neposlušnú slúžtičku ........."
„Hm, hm, chcel som ešte hovoriť o jazze, mám pripravený desať minútový vtipný monológ." „Potom, povieš mi ho potom ........."
V tom najlepšom, nášho hrdinu zo snívania vytrhol nepríjemným spôsobom hlas hostinského. „Hej mladý, budeš tu ešte dlho sedieť naprázdno? Pri jednom pive sedíš už viac ako hodinu. Buď si niečo objednáš, alebo ti otvorím dvere.
„Ďakujem, to budete naozaj zdvorilý."






