Slečna?
Áno.
Pri vašich nohách leží vreckovka.
Ani som si ju nevšimla..... Nie je moja..... nepoznám ju.
Dovoľte, aby som vám ju predstavil. Patrí k môjmu nosu.
Ale ako sa dostala k mojim nohám?
Za jej poetickým gestom je prozaické kýchnutie. V momente, keď som si ňou chcel utrieť nos, som kýchol a ona jednoducho uletela. Hľadám ju v parku už nejaký čas. Som rád, že som ju našiel práve pri vašich nohách. Sú krásne. Na nohy mám nos.
Ďakujem.
Privoňal som už k mnohým ženským nohám .....
Vy ovoniavate ženám nohy?
Je to moja slabosť. Myslíte, že by som mohol pričuchnúť k vašim?
No, viete.....som v parku už od obeda a cesta sem tiež nie je krátka......Myslím, že by ich mohlo byť cítiť.
Práve o to ide. Umyté nohy strácajú svoju prirodzenú sladkokyslú vôňu.
Ja ich mám rada osprchované a čisté.
Môžem si pred vás kľaknúť? Len si trocha šňupnem a zase pôjdem.
O nič viac vám nejde? Možno by ste ich mohli trocha oliznúť, hm?
Nie som orálny typ.
Škoda. Ženy si s vami asi veľmi neužijú.
Pred nimi samotnými dávam prednosť ich topánkam.
Topánkam? Predpokladám, že nie ste ženatý a ak, tak s predajňou obuvi.
Nie, nie, nie nepochopili ste ma správne. Totiž.....ako by som vám to vysvetlil......hm.....topánka práve kúpená, bez charakteristického pachu po ženskej nohe, to nie je ono. To nie! Tak hlboko som ešte s nosom neklesol. Topánka musí byť nasiaknutá potom čo najviac. Najlepšie keď v nej trocha žblnká toho živočíšneho rozmokvaveného výparu.
Fuj, ste úchylný!
Prečo hneď úchylný?
Chcete ovoniavať neumyté nohy a tiež máte zlatý zub.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Viete čo, trhnite si nohu aj s tým vašim nosom.
(Toto je prvý výstup pripravovaného divadelného predstavenia s rovnomerným názvom Smiem ovoňať vaše nohy? Jeho úlohou je čo najrealistickejšie zachytiť vnútro človeka, ktorý sa vďaka svojej vášni ocitol na dne ľudskej spoločnosti. Schúlený do seba a s nohami na stole sa túla životom viac menej len vo svojich predstavách. Ženami nepochopený a odvrhnutý ako kus starého deravého nábytku, ktorý sa nikomu do bytu nehodí, končí svoj život samovraždou v žalári. Za mreže ho dostal sudca Hrabín, ktorý si na deň Svätého Mikuláša nenašiel na obloku svoje čižmy.)
