Neoficiálna preto, lebo vždy rozhýbala celý prímestský tábor, ktorý sa usídlil na dva týždne pod šaštínskymi vežami. Niektorí si od nej chcú urobiť ročnú pauzu. Nie neoprávnene, možno znela až príliš často. Tú oficiálnu zbásnila Valika, zhudobnili ju na kapucínsky štýl Miro s Timom. Každý deň na konci programu spájala štyri kmene priateľsky rozdelené podľa farieb. Na modrých, žltých, červených a zelených. V každom kmeni zvlášť na mladších a starších. „Priatelia sme všetci. Či už malé dieťa a či starec múdry, Boh nás všetkých ľúbi, Boh nás všetkých ľúbi..." Spoločné hlasy potvrdzovali a opakovali pravdivosť slov. Sledujem to z diaľky. Každý je na svojom mieste. Vedúci tábora Miro Lisinovič plní tiež funkciu fotografa, druhý Miro, s priezviskom Morávek, zasa zdravotníka. Nik mu inak ako sestrička v tábore nepovie.
Táborový deň začína pol hodinu po ôsmej. Svätú omšu si deti chystajú samy, namiesto kázne si vždy pripravia scénku. Starší zelení sa v nej popasovali s témou predsudkov. „Niekedy by bolo dobré učiť sa od malých detí, často majú strach, ale nepoznajú predsudky," vysvetľuje scénku animátor Peťo Lisinovič, ktorý ju s deťmi nacvičoval. Odohráva sa na mestskom námestí, ktorého život sa zmenil po príchode mladého černocha. Ľudia si z neho uťahujú. Keď rozsype papiere, ktoré niesol, a rozletia sa mu dookola, nikto si ho ani nevšimne. Zdvihne sa iba malé dievčatko so zmrzlinou, ktoré nehľadí na farbu pleti.
V zápale hry vznikali medzi deťmi nové kamarátstva.
Skutky obety v rodinách
Niekoľko metrov pod vysielačom Kamzík sa deti s animátormi pripravujú na svätú omšu. Vlakom sa doviezli do Železnej Studienky, horskými chodníkmi vyšliapali na miesto určenia po vlastných. Kamzík je jedným z troch výletov, ktoré deti absolvovali. Navštívili tiež kúpalisko v Zlatníckej doline, nazreli do zákulisia najväčších slovenských televízií. Dominik sa na lúke pod Kamzíkom náhle ku mne nahne. „Ja by som si dal čipsy." Povzbudzujem ho, aby vydržal. „O chvíľu sa začne svätá omša, potom si ich vytiahneš a naješ sa." Vyzerá, akoby súhlasil. Po chvíľke uvažovania sa znova priblíži: „... ale keď ja ich tu nemám!"
Keď je v tábore klasický deň, pred obedom prebieha kolotoč, v ktorom deti so zápalom bojujú, vyhrávajú i prehrávajú proti spoluhráčom iných farieb. Poobede je na rade megahra. Dvakrát sa počas nej pomáhalo priamo v šaštínských rodinách. Aby všetci spoločne viac prežili hlavnú myšlienku tábora: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili" (Mt 25, 40). Celý čas sa deťom animátori snažili priblížiť skutky obety. Snahu a trpezlivosť detí zo žltej skupinky mladších ocenila aj mama Marta Tumová. „Veľmi sa usilovali splniť prichystané úlohy: vyniesť prázdne fľaše, povyberať umelé kvety z veľkých kytíc, roztĺkať orechy, povysávať dve izby..."
Kúsok pod vysielačom Kamzík prišlo aj na duchovnú potravu.
Dobrý vlk a zlý vlk
„A máme tu pesničku pre Janku Bobekovú, ktorá oslávila v nedeľu krásnych šestnásť," hlási dídžej Ježko v rovnomennom rádiu a posiela pesničku. Jeho vstupy i piesne spríjemňovali horúce dni a šírili sa oratkom. Deti sa zatiaľ zapojili a navštevovali krúžky podľa svojej chuti. Koráliky, sadru, maľovanie na tričká, pantomímu, angličtinu, cukrársky alebo tanečný krúžok. Každý deň prinášal všetkým nové informácie a vzájomné odkazy táborový denník Štupeľ. Najväčšmi všetkých priťahovala rubrika z@vináč. Ktokoľvek mohol vhodiť svoj odkaz do škatule v čajovni alebo ho poslať esemeskou. Mnohí aj anonymne: „Chcem pochváliť Veroniku za skutok lásky na výlete. Keď videla, že je jednému z dievčat zle od hladu, neváhala a dala jej všetko, čo mala na jedenie." O dobrých skutkoch hovorí pred svätou omšou aj kaplán Marián Maťaťa. „Poďte mi pomôcť," obrátil sa na svojich poslucháčov. Znázorní rozhovor dvoch indiánov, mladšieho hrá dieťa, staršieho rodič „Viete, ktorý vlk v príbehu zvíťazí? Ten, ktorého kŕmime. Ak pristúpime k sviatosti zmierenia a konáme dobré skutky, zasýtime dobrého vlka a zlému odoberáme stravu." Deti napäto počúvajú. Niektoré cítia potrebu zmierenia, a tak vystávajú rad pred spovednicou. Tábor prináša spočítateľné i nespočítateľné ovocie. Ako to vyzerá v číslach? „Zjedli sme 654 obedov, ktoré si rozdelilo 109 účastníkov. Za dva týždne vrátane sobotného špeciálu bolo vytlačených 1 320 kusov táborového denníka Štupeľ. Na troch výletoch sme najazdili 378 km. S deťmi sme strávili vyše 80 hodín. Všetky udalosti boli zaznamenané na 2 252 fotografiách. No to najpodstatnejšie, čo si mohli deti a animátori odniesť z dvoch týždňov, žiadna štatistika nevyjadrí. Množstvo nových kamarátstiev, neuveriteľných zážitkov, napätia, kto vyhral práve skončenú súťaž, ale i bolesť a plač nad rozbitým kolenom, či sklamanie z neúspechu v hre," hodnotí vedúci tábora Miro.
Počas megahry sa pomáhalo v rodinách aj umývaním auta.
MARTIN LIŽIČIAR
Snímky: Miroslav Lisinovič
