A ja som zrazu videl ženy inak.
V každej žene som videl ženu.
V tej, ktorá sa ešte len dostala na svet.
I ona raz bude veľkou ženou, schopnou dávať život.
V dievčatku, ktorému sa začínajú páčiť chalani a tajne sa červená.
I ju dostihne ten kolobeh dávania života.
V zrelej žene, ktorá možno sedí za pokladňou.
Unavená, usedená a braná ako číslo.
V staručkej babičke, ktorá sa námaha s paličkou so schodmi,
starými kosťami a slzami v očiach.
Mám ich pred očami, aj ich životy.
Zažité, prežívané, prežité.
Vidím to všetko v nich, keď ich stretávam.
Každomesačný kolobeh života s kvapkami krvi.
Obetavosť a nehu odovzdávanú von.
Bolesti a ťažkosti pôrodu, následný zázrak života.
Jeden deň je na ocenenie málo...
Vďaka ti žena, ktorá dávaš život.
Vďaka tej, ktorá mi ho dala.
I tej, čo mi ho dnes podáva po kúskoch.
