PUD/in/g je tu na to, aby ti ukázal že s ním (nebeským Otcom) nie je žiadny pasívny život, ale prežiješ dobrodružstvo Lásky, napätie, adrenalín a zažiješ skutočné šťastie. Teória, teória, teória... povedal by Lenin, keby nedával väčší dôraz na školu. Poďme teda k veci, teoretických omáčiek mám dosť aj ja.
Ani si sa nenazdal a už si na akademickej pôde. Niekoľko rokov dozadu si bol malý špunt, darčeky ti nosil Ježiško, sladkosti Mikuláš a anjeli boli sladkými bytosťami s krídlami. Rastieš, a rastie aj tvoja noha. Tak by si mal symbolicky preobuť letné pneumatiky...( vlastne detské čísla za tie dospelácke). Aby ťa svet viery detí netlačil, a nemal si duchovné otlaky a sklamania. Tak zober obuvák a poďme sa obuť!
1. Svet nebude nikdy spravodlivý
Dosť dlho mi trvalo, kým som prijal túto skutočnosť. Niekedy sa zdá, že svet je viac nespravodlivý ako spravodlivý, že zlo vyhráva. Máme slobodu v demokracii, Boh nám nadelil aj slobodu vo všetkom, čo robíme. Vybrať si dobro, alebo zlo, je v tvojich rukách. Treba prijať fakt, že Boh je síce nad nami, ale do činnosti ľudí nezasahuje. Lebo nás má rád !(Aj keď to znie paradoxne- má nás rád a nechá nás navzájom zabíjať sa).
Chodím s jedným skvelým človekom a mám ho rád. Vy, zadaní, viete o čom hovorím. Nie je nič krajšie ako istota, že Vás ten druhý ľúbi len preto, že existujete. Nemusíte preto urobiť nič, prijíma Vás s vašimi chybami. Jednoducho stačí, že ste. Nemôžem si to vynútiť. Mohol by som ju priviazať na škripec a mučiť, možno by z jej úst vyšlo: Ľúbim ťa! ale nebolo by to úprimné a skutočné. A náš Boh je veľký romantik. Necháva na každom z nás, aby sme za ním samostatne prišli a povedali mu: Je super, že si. Bože, mám ťa rád! Slobodne. A o tomto to je! A Boh určite figliarsky zatočí očami, a usmeje sa na malého človeka. To Mám ťa rád! je slobodné a nevynútené.
2. Cirkev nebude nikdy dokonalá
„Ja by som aj veril, ale keď vidím tých ľudí. V kostole tak, mimo kostola inak." „Som pohoršený, keď sa ten biskup správa takto povýšenecky, aká môže byť potom Cirkev?" Otázky, ktoré smerujú na Cirkev. Cirkev sa skladá z troch zástupov. Z ľudí, ktorí sú v nebi, sú svätí a tešia sa z prítomnosti Boha. Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí zomreli s dlhom, a preto čakajú na veľké stretnutie s Pánom a očisťujú sa. Posledná skupina sme my, žijúci ľudia. Ak by sa robil rating Cirkvi, najhoršie by sme dopadli my, pozemšťania. Na rozdiel od prvých 2 skupín dokážeme robiť chyby, aj túto možnosť často využívame. A sme len ľudia. Vždy sme len ľudia, aj keď sme kňazi alebo biskupi. Vysviacka alebo menovanie do novej funkcie z nás dokonalých ľudí nikdy nespraví. Sme na ceste, a snažíme sa po nej hodnoverne kráčať. Priznávam, niektorým ľudom sa to, a to prižmúrim obidve oči, neveľmi darí. Dá sa s tým však niečo urobiť? Každý z nás má svoje chyby a nedostatky, svoje problémy a svoj pohľad na svet. Ak to človek myslí dobre a robí chyby, pomôžme mu snažiť sa úspornejšie a výkonnejšie.
3. Modlitba nie je len med lízať
Pokúšal si sa modliť (teda rozprávať s Bohom) a zdá sa ti, že sa nič nezmenilo? Možno čakáš, že sa k tebe Boh prihovorí nejako špeciálne. Pošle ti svojho anjela, a otvorí hladinu Váhu, aby si mohol prejsť suchou nohou trebárs z Nemšovej do Trenčianskej Teplej. Nie je to jeho štýl.
Ako sa s ním stretnúť a vedieť, že ťa počúva? Ak ti to nejde, len mu jednoducho povedz: Bože, chcem sa s tebou rozprávať, ale nefunguje mi to. Nemôžeš zavolať ty? On sa skutočne ozve, ak to myslíš úprimne. Nebudeš počuť jeho hlas. No ak budeš pozorný uvidíš dôkazy jeho Lásky voči tebe. Povzbudí ťa nejakou melódiou v najnovšom hite, alebo básničkou. Pošle ti do cesty niekoho v ružomberskej mhádečke. Daruje ti úsmev v podobe malého chlapčeka.
Vždy to však nie je také jednoduché a ružové. Aj on bude niekedy mlčať. Aspoň tak sa ti to bude niekedy zdať. Múdri ľudia hovoria, že spočiatku, keď človek začína s modlitbou, zažije z nej potešenie a radosť. Napĺňa ho a pozdvihuje jeho dušu k nebu. Chcel by spievať. Nastane moment, v ktorom si zamieňa cieľ modlitby. A modlí sa preto, aby mal z modlitby radosť a potešenie. Nie preto, aby sa stretol s Bohom. Vtedy mu Boh odníme radosť s modlitby, aby nasmeroval jeho kroky a slová znova k Nemu. Veru, nie je všetko také jednoduché a ružové, ako sa zdá. Niekde som čítal, že si stačí pozrieť v Biblii žalmy. Takmer všetky hovoria o smútku a plači. Ak sa ti zmietaš v neistote a zdá sa ti, že Boh má obsadené, nevzdávaj to. Práve tento čas je časom milostí, ktoré ti pomôžu prehĺbiť tvoj život i modlitbu.
Žiť vieru, to už dávno neznamená, tváriť sa sladko a zasnene ako sochy v kostoloch. Je to boj, v ktorom sa bojuje o život, alebo smrť. Vyzývam ťa na tento boj.
Povedz si aj ty: I am proud be christian!
Som hrdý, že som kresťan! ( Sorry, nemčinári:)
( uverejnené v ZUMAGU, október)
ZUMAG - časopis žurnalistov Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku
