Každý deň opakovane vysielame svoje drony do nášho okolia, smerom k našim blízkym i vzdialeným. Každý náš dron so sebou nesie obsah, ktorý sme mu pribalili. Každý z nás vysiela do verejného priestoru svoju letku dronov. Uvedomujeme si dosah našich myšlienok? Uvedomujeme si, že príjemca našich myšlienok má taktiež svoje drony.
Pôsobenie človeka sa pomaly presúva do duševného priestoru. Už viacej ako 63 percent ľudí na Slovensku pracuje duševne. (Údaj štatistického úradu za 4. šťvrťroka 2024, podľa medzinárodných štatistických klasifikácií povolaní.) Vytvárajú hodnoty, ktoré nemožno vziať do rúk a preložiť na iné miesto. Naše myšlienky dokážu vytvárať hodnoty, za ktoré dostávame mzdu. Manuálne práce čoraz viacej vykonávajú roboty a časť z našej duševnej práce onedlho bude preberať umelá inteligencia. Čo zostane pre nás? Dokážeme prežiť, ak sa nezmeníme?
Pre mnohých z nás je normálne doslova páliť po svojich domnelých protivníkoch. Denne útočia na svojich domnelých nepriateľov. Cieľom je stále to isté – získať moc. Aj keď iba malú mentálnu výhodu nad svojim partnerom, nad svojim kolegom v práci, nad hocikým. Neustále používame mentálnu skratku, že ak niekoho ponížim, získavam pocit, že som vyšší, silnejší. Pocit moci.
Názov dron vznikol z anglického drone, čo znamená trúd – samec včely. Áno, je to tá postavička, ktorá vydáva monotónny zvuk a nepracuje. Nesie svoje posolstvo – oplodní a zomrie.
Zdá sa, že i naše myšlienky dokážu to isté. Toľko bzučia svoje posolstvo, až „oplodnia“ svoje okolie. Zvyčajne sa tvárime, že sme predsa nič nespravili, veď je to „iba“ myšlienka. To, že niekomu zničila život si neuvedomujeme.
Ak sa pozeráme na pôsobenie dronov vo vojne na Ukrajine, tak tieto drony postupne nahradzujú klasické delostrelectvo, pretože sa dokážu nepozorovane dostať hlboko do vnútra nepriateľskej krajiny a zasahovať jeho citlivé ciele. Aj naše myšlienky dokážu zasahovať priamo citlivé miesta našich súperov. Predseda vlády útočí na matku svojho politického súpera. Snaží sa zasiahnuť jeho citlivé miesto. V nedávnej minulosti boli vedené útoky na prezidentkine deti. V minulej vláde zasa útoky kriminalizovali vtedajšiu opozíciu.
My už veľmi dobre vieme, že priamy hrubý útok by nám už neprešiel. Ak by niekto ublížil priamo svojmu protivníkovi bitkou, dokonca vraždou, tak by došlo k odsúdeniu celou spoločnosťou, podobne ako bol odsúdený nedávny atentát na predsedu vlády. Zdá sa však, že drony sú povolené...
Keď sa hádame, mnohokrát útočíme na citlivé miesta nášho protivníka. Nadávame do hlupákov, do krpcov, nazývame sa názvami zvierat, snažíme sa dehumanizovať svojho súpera. Veď on snáď ani nie je človek, takže si nezaslúži ľudskú ochranu.
Pochopí naša spoločnosť, že útočenie dronmi je seba zničujúce? Pochopia mienkotvorné denníky a televízie, že ich pôsobenie „oplodňuje“ príliš veľa ľudí a pocítia svoju zodpovednosť? Pochopíme aj my všetci, že každá naša myšlienka je dron nesúci nejaké posolstvo? Chápeme už silu našich myšlienok?
Dron však dokáže priniesť potraviny, priniesť poštu, priniesť nádej. Naše „drony“ predsa môžu prinášať posolstvo porozumenia, dôvery, povzbudenia. Naše myšlienky dokážu oblažiť naše boľavé miesta, dokážu sa dostať až ku našim citlivým srdciam.
Aké posolstvo nesú naše drony?
