Snáď každý sa počas uplynulých 18-tich mesiacov, odkedy ku nám zavítal Covid-19, zamyslel či sa treba dať očkovať alebo nie. Spoločnosť sa rozdelila na dva hlavné prúdy, v ktorých sa sformovali myšlienky o očkovaní a to myšlienky pomerne odlišné.
Zaujímavé na situácii je, že rozdelenie ide naprieč vzdelaním, naprieč vierovyznaním, rozdeľuje rodinných príslušníkov, rozdeľuje nás . V každej zo skupín sú aj ľudia vzdelaní aj nevzdelaní, na oboch stranách sú kňazi, vedci, lekári, učitelia, právnici, politici. Línia rozdelenia nejde po hraniciach štátov, rozdelenie sa deje po úplne odlišných hraniciach.
V tomto texte sa chcem pozrieť na jednoduchú skutočnosť, kto má pravdu v prípade očkovania. Pojem pravdy je veľmi záhadný a pomerne neurčitý, pretože pravda je v každej spoločnosti iná (pravda ľudožrútov pripúšťala konzumáciu ľudí), pravda sa neustále mení (v minulosti ľudia verili, že Zem je plochá), každý z nás si vytvára svoj pohľad na svet, vytvárame si svoje „pravdy“.
Tu by som sa pozastavil. Myslím si, že samotná skutočnosť, že človek dokáže manifestovať svoje pravdy, je určitým vývojovým stupienkom každej osobnosti. Vysloviť svoj názor (aj keď mnohokrát deformovaný) je krok k samostatnej osobnosti, ktorá si vytvára svoj vlastný mentálny priestor. Postupne si začne overovať správnosť svojich názorov, bude obrusovať ich ostrie a vytvárať svoju vlastnú psychiku. Množstvo ľudí sa nebojí vyslovovať svoje názory (aj keď podpísané anonymným menom - nickom).
Myslím, že by sme sa mohli zhodnúť v názore, že spoločnosť tvorená osobnosťami je silnejšia a pevnejšia, než anonymná masa ľudí, ktorú dokáže „oblázniť“ trošku zručnejší a populistický diktátor. Zatiaľ žiaľ najviac počuť tých najhlučnejších, ktorí sú zvyknutí presadzovať svoje „pravdy“ silou svojich svalov a hľadajú podporu pre svoje názory u im podobných jednotlivcov.
Kto má pravdu? Každá spoločnosť si svoje pravdy vytvára, viď. pravda už spomínaných ľudožrútov. Nie sú to pravdy úplné, ale nejaké obdobie sú našou pravdou. Už z tohto vidieť, že ani vaxeri a ani antivaxeri nie sú nositelia pravdy. Každá spoločnosť má svoje vnútorné vedomie (kultúru, výchovu, sociálny systém, ...) a zároveň sa každá spoločnosť usiluje o to, aby sa názory (pravdy) jej členov príliš neodchyľovali od vedomia spoločnosti. Ak sa tak stane, spoločnosť má tendenciu ich odvrhnúť, alebo inak ostrakizovať. V minulosti sme to videli v prípade Giordána Bruna, Galilea Galileiho, Majstra Jána Husa, alebo aj v prípade pogromov na židovské obyvateľstvo. Stačilo, že mali iný názor, kultúru a väčšinová spoločnosť sa ich snažila odvrhnúť. Dnes je vidieť to isté v Rusku, kde vo väzení sedí Navaľnyj, alebo na západe, kde mnoho ľudí protestuje proti noseniu hidžábu (moslimskej šatky) pretože ich pravda je trochu iná od oficiálnej.
Pravda spoločnosti je iba jedna. Ak ich je viacej, spoločnosť má tendenciu sa trieštiť, je v nej vnútorný nepokoj. (Pekne to vidieť na obchodných firmách. Ak sú v nej dvaja spoločníci, ktorí majú iný pohľad na smerovanie firmy, dochádza k rozdeleniu ich spoločnosti. Podobný scenár sa deje v politických stranách.) Prečo tak trváme na svojich pravdách? Sú pre nás kotvami, okolo ktorých sa snažíme vytvárať vlastné vedomie. Potrebujeme sa o niečo oprieť v neustále sa meniacich skutočnostiach okolo nás a každá naša „pravda“ je takouto oporou. Sme ako horolezci v stene, ktorí zatlčú do steny skobu a táto je pre nich načas „pravdou“, ktorá ich chvíľu drží a podopiera. Ak sa dostanú vyššie, zatlčú do steny „pravdu“ novú.
Myslím si, že môžem konštatovať, že pravda vaxéra alebo antivaxéra je rovnaká. Nepokrýva plne naše potreby. Spoločnosť potrebuje byť chránená očkovaním, aby sa nám nezosypalo hospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo a tak ďalej. Je tu však aj opačný argument, AKO presadiť spoločnú myšlienku ochrany. Ak sa to deje silou, ľudia protestujú, bránia sa. Ľudia už nie sú neforemnou masou. Podnet k ich vnútornej aktivite už musí byť iný. Ľudia sú vzdelaní a chcú, aby sa ku nim autority obracali s úctou a dôverou.
Každý podnet, ktorý spoločnosť rieši, prináša určitý výsledok. Byť nad vecou a snažiť sa prežiť je riešenie. „Pravda“ sa ukáže. Skôr alebo neskôr. Bude extraktom života oboch skupín. Možno sa spoločnosť vyberie cestou zodpovednosti, ochrany slabých, chorých a urobí všetko, aby spoločnosť mohla žiť ako organizmus. Možno sa skutočne vydá smerom iným a bude presadzovať silu, dravosť, osobnú slobodu a bude stavať na osobnej snahe každého jednotlivca byť zdravý fyzicky i mentálne.
Byť nad vecou znamená nepohrúženie sa do bojov, ktoré nemôžu mať víťaza. Občianska vojna, aj keď len mentálna, nikdy nemá víťazov.
