Z básne na nás volá niečo, čo nás vytrhne z bežnej činnosti a my cítime sviatok. Samostatné slovo je ako kvet. Zo slov vytvárame zbraň alebo kyticu. Môžeme útočiť alebo pohladiť.
Každý náš prejav je ako živé semeno. Každá naša myšlienka je buď ostnatý trň, alebo čistý kvet. Počas dňa viažeme kytice, alebo krovie.
Umenie viazať kytice je nádherné. Vyjadrovať sa farebne, zalievať reč citom, vnášať do nej život. Sme ako pôda, ktorá denne rodí tisícky semienok. Aké vyrastú a ako sa im bude dariť v pôde, do ktorej ich sejeme, už nie je celkom v našej moci.
Do nášho priestoru vchádzajú ľudia a my sa obdarúvame vlastným prejavom. Zdravíme sa, rozprávame sa. Nech je naším prejavom kytica farebných a voňavých kvetov, ktoré na čas osviežia a ovlažia každého. Darujme si navzájom krásu prejavu. Vyhľadávajme zo seba to najkrajšie a naučíme sa tvoriť jednoducho, tvorivo a životaschopne. Myšlienky sú naše semienka, ktorými meníme tento svet. Meňme svet pomocou krásy kytíc a nie ostrosťou tŕňov.
