Demokracia znamená doslovne vláda ľudu. Znamená to, že každý občan má podiel na moci a zároveň podiel na zodpovednosti za jej výsledok.
Život človeka sa ukazuje veľmi krehký. Ak nám stúpne teplota tela o 5 stupňov Celzia, človek môže umrieť. Ak nám klesne teplota o 5 stupňov, môžeme tak isto umrieť. Podobne je to s tlakom krvi a s mnohými ďalšími hodnotami v našom organizme. Náš život sa odohráva v pomerne úzkom nastavení hodnôt.
Štát tvoria ľudia a aj jeho organizmus stojí na hodnotách, ktoré si občania zvolili v ústave. Aj tu sa hodnoty môžu hýbať v pomerne úzkych nastaveniach. Sme predsa organizmus a každý z nás má zodpovednosť za výsledok!
Tak ako v ľudskom tele, tak i v štáte sa niektoré symptómy zmien dejú pomaly. Ľudia zvolení vo voľbách uchopujú moc rozdielnym spôsobom a my ich pozorujeme. Niekedy sa stane, že vládna moc za pomoci strachu vytrhne moc z rúk ľudu a z demokracie sa stáva diktatúra. Môžeme sa spýtať, čia je to chyba? Nuž všetkých v danom štáte.
Ak sa nestarám o svoj organizmus, ochoriem a niekedy môžem dokonca zomrieť. Ako umiera demokracia? Podobne ako ľudské telo. Najskôr začnú kolabovať jednotlivé orgány moci, ktoré sme si vytvorili, ako kontrolné mechanizmy, ktoré vyvažujú vládnu silu. Keď vládna moc ovládne našich zástupcov v týchto orgánoch, začína choroba, na konci ktorej môže nastať doslova devastácia štátneho útvaru.
Ak pozorujeme krajiny ako sú Severná Kórea, alebo v poslednej dobe Rusko, môžeme sa spýtať, ako k tomu mohlo dôjsť? Odpoveď by mohla vyzerať tak, že ľudia boli pasívni a vládnu moc nezastavili ihneď, keď ešte nebola dosť silná. Ľudia neboli dostatočne aktívni počas volebného obdobia. Neplnili si svoju povinnosť – nevládli. Demos kratia – vláda ľudu.
Aktivita. Podobne ako dokáže chradnúť ľudské telo, dokáže chradnúť i štát. Ak sa málo pohybujem, ak žijem takmer vegetatívnym životom, ak moja vôľa končí pri dverách vlastnej chladničky, mám problém. Aj vládna moc mnohokrát argumentuje „plným bruchom“ a mnohým to stačí. Rozprávajú ako nás uchránia pred vyššími cenami, ako „vybavia“ lacnejšie palivo do áut. Otázka je vždy tá istá – za akú cenu?
Človek nie je iba chlebom živý. Ak rezignujeme na hodnoty slobody, dôvery, vzájomnej úcty, ak dovolíme, aby ich akákoľvek vládna moc pošliapavala, výsledok vidíme už i v našej krajine. Menia sa hodnoty, ktoré sú v štáte uznávané, biele je zrazu čierne a čierne je zrazu biele. Výrazne k tomu prispievajú všetky informačné média. V televízii bežia primitívne programy, v novinách sa používajú čoraz hrubšie výrazy. Stavy (učitelia, lekári, umelci, inteligencia národa) sa dávajú do služieb moci. Stačí im podhodiť ohlodanú kosť a sú z nich poslanci, ešte nedávno privatizéri, podnikatelia...
Demokracia je protivná. Chce od nás spoluúčasť na „vládnutí“. Chce od nás, aby sme sa angažovali, aby sme strážili svoju demokraciu, lebo môžeme o ňu prísť. Ak by sme o ňu prišli, diali by sa zvláštne veci, na ktoré by sme už nemali dosah.
