Vtip

Písmo: A- | A+

Vtip je vyjadrenie paradoxu, dotýkajúceho sa nášho života. Je poukázanie na kontrast nášho konania a nášho myslenia. Vtip je zvláštna esencia chuti života. Vie byť pikantná a vie byť až krutá. Najkrajšia je oslobodzujúca.

Vtip je vlastne poznanie, ktoré vyvstalo z kontrastu rozumu a mysle. Poznanie, ktoré vraví, ak budeš myslieť príliš logicky, nutne prídeš k vtipnému paradoxu, ktorý ťa opäť vráti na zem. Vtip dokáže uzemniť aj najväčších diktátorov, dokáže sa pousmiať nad najväčšími pravdami nášho života. Vtip nám neustále hovorí o určitej márnosti života. Akoby si robil žart zo života. Neustále tlmí výkmity našej serióznosti a snaží sa nás vrátiť k jednoduchosti.

Vtip nám vlastne stále hovorí to isté – hľadaj jednoduchosť, hľadaj ten paradox javov, hľadaj ma. Každý organizmus si vytvára systém spätných väzieb. Vytvára si mohutnosti, niekedy veľmi silné, ako je bolesť, alebo tiež rovnako silné ako je vtip. Aj vtip je účinná spätná väzba.

Vtip v nás rezonuje ako okamžitý výsledok, alebo nám vie vyrozprávať príbeh o jednoduchosti života. Výsledok vtipu je uvoľnenie. Niečo v nás doslova exploduje a výsledkom je uzdravujúci smiech. 

Kde sa však berie vtip, v tomto priestore sveta, ktorý sa zdá matematicky presný, strohý ako základné geometrické tvary, chladný ako studené ráno? Kde sa berie paradox času? Nie je to vlastne vtip? Keď si v detstve čas nevšímame, čas beží pomaly. Keď ho začneme sledovať, doslova zrýchľuje. Dovolenka nám veľmi rýchlo ubehne, ale činnosť, ktorú neznášame, trvá tak dlho (trhanie zubov).

Možno tu niekde je riešenie paradoxu času. Možno by sme si skutočne mali nájsť čas a pozrieť sa naň ako na našu súčasť. Pozrieť sa na čas ako na objekt vlastného tela, ako to konštatoval svätý Augustín (Svätý Augustín, vl. menom Aurelius Augustinus , * 13. november 354, – † 28. august 430). Ak je čas v nás, tak kde sme my? Musíme sa nachádzať mimo čas. Čas je našou podmnožinou.

Paradox času. Ľudstvo doteraz každý problém, každú entitu rozoberalo na menšie a menšie kúsky, aby sme sa dopracovali podstaty. Aby sme pochopili, „ako to funguje“. Myslím, že je čas pozrieť sa na dielo aj z vyššieho pohľadu, kam vlastne ľudstvo speje? Je to dobrá cesta? Má vhodný cieľ? Čas nám dokáže ozrejmiť tieto naše otázky. Vie nám dať odpoveď vo forme vtipu. Pamätajme si, vtip nás uvoľňuje a vonkajším prejavom je oslobodzujúci smiech, pochopenie paradoxu života.

Skryť Zatvoriť reklamu