Ubehli dva roky. Ani nevie ako a zrazu ju začal vídať častejšie. Najprv sa na stretnutia celkom tešil, no potom sa ukázalo, že na vážnejší vzťah ešte asi nie je pripravený. Na druhej strane si však uvedomoval, že je niečím výnimočná, určite mala čosi, čo mu chýbalo. Dá sa povedať, že len pri nej sa cítil slobodný a nemusel sa na nič hrať. A tak sa stalo to, čo sa dalo čakať.
Pravidelné stretávanie sa postupne prerástlo v niečo intenzívne. Ani sa nenazdal a mal ju päť rokov za pätami. Bol to zvláštny vzťah. Plný smiechu, radosti, ale aj strachu a hádok. Nikdy sa v ňom nenudil, a možno práve preto jej nevedel povedať nie. Vždy si ho niečím získala. Hovorí sa, že hádky sú korením vzťahu a až tie vzťah preveria... Neviem, či bolo rozumné riešiť problémy útekom za inými, prípadne domov, kde sa mohol skryť za maminu sukňu, no bolo to tak.
Bohužiaľ, aj v tomto vzťahu nastala chvíľa, keď obidvaja pocítili, že si už nemajú čo povedať. Jednoducho neboli pre seba stvorení. Hádali sa, utekal od nej, chvíľami ju nenávidel. Potom si však spomenul na všetky huncútstva, ktoré spolu zažili, a musel si priznať, že mu to chýba. Zažili spolu aj veľa krásnych chvíľ, na ktoré do konca života nezabudne, ba čo viac, vďaka nej stretol ľudí, s ktorými sa spriatelil a s ktorými si bude mať vždy čo povedať.
Ich vzťah bol ako sínusoida. Až raz nastal zlom. Bolo to práve vo chvíli, keď bola krivka dole. Bol na dne. Vyčerpaný, chorý a ona bola vtedy jeho jedinou nádejou. Toľko ráz jej dal šancu. No ona za ním teraz prišla a povedala mu, že sa s ním už nechce vídať, že môžu zostať kamarátmi, ale to je všetko. A potom ticho. Odišla. Bolo mu zle. Takýto úder pod pás si napriek všetkému nezaslúžil. Aspoň vtedy si to myslel. Koniec. Povedal si: „Dosť. Ja som ten, ktorý s tebou už nechce mať nič spoločné. Nikdy sa k tebe nevrátim!"
A život pokračoval. Zrazu mu bolo lepšie, prišlo leto, dovolenka, oddych, noví ľudia a zážitky. Zabudol na bolesť z nevydareného vzťahu. Pamätal si len to dobré, čo spolu zažili. Pochopil, že hoci tomu vtedy nerozumel, nič lepšie sa mu nemohlo stať, pretože vďaka niti udalostí, ktoré viedli k ich rozchodu, sa dostal tam, kam vždy chcel. Hoci v žiali tvrdil, že už ju nikdy nechce vidieť, po niekoľkých mesiacoch sa znenazdajky prikradla späť. Chcela obnoviť ich priateľstvo, chcela, aby pochopil, že je úplne iná, ako si vždy myslel, chcela, aby sa vrátil ako kamarát, ktorým vždy bol. Pochopil to. Hoci sa istý čas tváril, že mu je ľahostajná a že je ako všetky ostatné, teraz musel pripustiť, že je predsa len niečím výnimočná - tým, že mu zmenila život. Venoval jej veľa času, pravidelne sa vídali, veľa sa rozprávali. Smiali sa spolu a vymýšľali hlúposti. Potom sa hádali a hnevali jeden na druhého, nasledoval útek a koniec, ktorý, našťastie, nebol definitívny.
Nepovedala by som, že bez seba nedokážu žiť. Každý z nich ide svojou vlastnou cestou, no napriek tomu sa dodnes stretávajú. Spoznávajú sa z inej stránky. Sú chvíle, keď sa vie poriadne rozohniť. Je taká svojská. Napríklad zima ju vie vždy tak trochu zaskočiť. A, ozaj, stále má vietor vo vlasoch. Mimochodom, volá sa Bratislava...
