„Preboha, to je už toľko hodín?!“
Na stole ležal zoznam a tak sa vybrala na nákup.
Ako sa prechádzala pomedzi regály, narazila na pani v rokoch.
„Si to Ty, Lenka?“
„Som.“ Netušila, s kým sa rozpráva...a vlastne doteraz to nevie.
„Študuješ ešte?“
„Skončila som.“
„Ako ten čas letí...“
„Veru.“
„A čo sestra, darí sa jej?“
„Áno. Začala študovať...úplne opačný smer než ja."
„A ten najmladší?"
„Ten je ešte na strednej."
„Takže všetci ste takí šikovní... Bola by na vás hrdá..."
A vtedy jej to došlo. „Bola."
„Vždy o vás tak pekne rozprávala, keď sme sa stretli..."
Ticho.
„Nech sa Ti darí."
„Ďakujem pekne."
Je to zvláštne, myslela si, že už je to v poriadku, že je v pohode, veď sú to už takmer štyri roky.
Slzy.
V ten deň jej po rozume chodil už len jeden dátum - 18. december 2007. Stále si pamätá každý detail toho dňa.
112.
A potom prišli Vianoce... Vianoce, ktoré nepraje nikomu na svete.
Ľudia odchádzajú každý deň.
18. feb 2012 o 12:13
(upravené 18. feb 2012 o 12:42)
Páči sa: 0x
Prečítané: 196x
Začiatok všedného dňa
Lenivo sa otočila a pohľad jej zablúdil na stenu oproti...
Písmo:
A-
|
A+






