Predstavte si papierové ramienko asi 20 cm široké. Cez to je prevesený papierik, ako nohavice. Toto všetko zakvačené na horných tyčiach v plnej električke. Ľudia sa snažia chytiť, pretože električka sa myká, spomaľuje, zrýchľuje. Médium padá k podlahe a tam zostáva. Šliapu po ňom, kopú doňho, ono sa snaži dávať svetu na známosť, že Quelle. Nečudo, že sa na zemi po pár minútach vytvorí nefalšovaný saigon.
Zvláštny príspevok ku kultúre cestovania. Jozef Mak by aj nejaké papiere zdvihol... ale to je ako kvapka v mori, a navyše, on je platiaci cestujúci, nie náhodný zhadzovač a platený zberač. V podstate adresát kampane, ktorá ho neláka, ale znechucuje. Pritom niekto reklamnú akciu vymyslel, niekto schválil a niekto odklepol jej spustenie v MHD. Nech si to dotyční zodpovední zberajú sami... humus.
(Z pochopiteľných dôvodov nelinkujem samotné Quelle, nie je mojím zámerom zvyšovať im návštevnosť.)
(písané 11. júla 2006)
Bordelizujúca reklamná kampaň
Už pred nejakou dobou som si nemohol nevšimnúť nové reklamné médium v bratislavskej MHD. Reklamné oné, nazvite to letáky, informácie na papierikoch zavesené na vodorovných tyčiach. Napr. pred voľbami do NR SR si túto cestu oslovenia potenciálnych voličov vybrala bývalá parlamentná strana ANO. Pamätám si tuším Dušana Rapoša. Keď to spadlo, bolo to na zemi, zväčša až na konečnú. Vtedy to zase tak veľmi nepadalo. Asi od minulého týždňa však beží kampaň ešte horšia.