Platíme bankám veľa?

Výskumu sa zúčastnilo 130 bánk z 19 krajín, z toho 6 bánk zo Slovenska s celkovým trhovým podielom na službách drobným klientom (retail) okolo 80 % u nás, čiže dosť reprezentatívne z hľadiska poplatkov. Zistilo sa, že za rok od minulého prieskumu sa v krajinách eurozóny, ktoré boli zaradené do oboch prieskumov, cenové hladiny priblížili.

To je pre nás celkom dobrá novina - do budúcnosti. Cenová hladina totiž závisí od rozvinutosti, doslova "dospelosti" trhu, a od miestneho modelu oceňovania, ktorý sa bežne používa. Náš trh s retailovými službami je ešte mladý a aj postupným zbližovaním modelov cenotvorby v rámci EÚ môžeme očakávať relatívne zlacňovanie služieb.

Pokiaľ sa bavíme o cenách, je potrebné si stanoviť kôš využívaných produktov a operácií (podobne ako v už spomenutom článku Ivany Brezinskej ). V prieskume sa použili dva koše. Jeden tzv. globálny, rovnaký pre všetkých, umožňujúci porovnenie medzi jednotlivými krajinami. Druhý tzv. lokálny, bol pre každú krajinu vytvorený podľa skutočnej frekvencie používaných produktov a operácií, ktoré sa krajinu od krajiny veľmi líšia.

Pri použití globálneho koša na tom sú v absolútnych cenách najlepšie Holanďania. Zaplatia len 34 EUR za rok. Naopak Taliani by zaplatili až 252 EUR, ešte že ich reálne potreby sú iné ako v globálnom koši. Priemerná cena globálneho koša je 108 EUR a na Slovensku by sme zaň zaplatili skoro presne toľko - 106 EUR.

Úplne ináč to vyzerá pri použití lokálneho koša. Najlacnejší ho opäť majú Holanďania, len za 25 EUR. Naopak, najviac zaplatia klienti vo Švajčiarsku, 137 EUR. Všimnite si, že je to oveľa menšia hodnota než maximum pri globálnom koši - to odráža skutočnosť, že cenové modely sú nastavené do istej miery podľa potrieb klientov a za menej obvyklé produkty sa platí viac. Tak to vychádza i pre Slovensko. Lokálny kôš nás vyjde len na 48 EUR, čo je tretia najnižšia hodnota v prieskume.

Zaujímavým je porovnanie najpoužívanejších produktov. V Severnej Amerike sú bežné kreditné karty (okolo dvoch 2 na obyvateľa nad 16 rokov) menej bežné sú v západnej Európe, je to okolo 1 debetnej a 1/2 kreditnej karty na obyvateľa a vo východnej Európe je to len 1/2 debetnej a 1/10 kreditnej karty na obyvateľa.

Šekmi sa nebudem extra zaoberať, nakoniec u nás nie sú veľmi používané. Namiesto toho sa bežne používajú prevodné príkazy, trvalé príkazy a rozličné formy inkasa, podobne ako v Nemecku, Švajčiarsku a Rakúsku.

Zábavným je šírka využitia internet bankingu a phone bankingu. V ňom sme spolu s Čechmi na čele Európy. Vlastne to znamená, že vďaka technológii, ktorá prišla v pravý čas, naše banky v šetrení nákladov preskočili západné krajiny, kde majú banky tradične veľmi rozvetvenú pobočkovú sieť.

Nie je prekvapením, že zvolený cenový model v dlhšom časovom období ovplyvňuje správanie zákazníkov. Už klasickým prípadom je cenová politika pre výber hotovosti na pobočke, z cudzieho bankomatu a vlastného bankomatu banky - uvedená postupnosť má zväčša výrazne klesajúcu tendenciu cien, teda u nás. Sú krajiny, kde tieto operácie nie sú cenovo až tak veľmi odlišné. Ďalším dôležitým aspektom je, že drobné bankové služby sa často chápu ako uvádzací produkt so snahou získať klienta, na ktorom sa potom pri iných produktoch, výhodnejších pre banku, zarobí oveľa viac. To si samozrejme vyžaduje cieľavedomé budovanie vzťahu banka-klient. Inde sa práve retailové služby berú ako zlatá baňa, ktorú treba čo najrýchlejšie vyťažiť.

Na záver ešte porovnanie ceny lokálneho koša s HDP krajiny na hlavu. A tu sa zrazu ukázalo, že v súčasnosti to s našimi cenami nevyzerá úplne ružovo. Najmenej rozvinutými krajinami v prieskume boli Česko, Čína, Poľsko a Slovensko. A tieto krajiny boli i najdrahšími pri usporiadanie podľa pomeru cien služieb lokálneho koša k HDP na obyvateľa. Česko a Slovensko asi 1 %, Poľsko asi 2 % a Číňania tento pomerový ukazovateľ vytiahli až na 3 %. Pritom v rozvinutých krajinách sa pohybuje pod 0,6 %. Snáď to časom príde.

(Výskum organizovali Capgemini, ING a European Financial Management & Marketing Association.)

(písané 17.5.2005)

P.S: 18.5.2005 - objavil som chybičku v poslednom odstavci, kde mi chýbal HDP na obyvateľa, tak som to opravil. Sorry!