Na okružnej jazde okolo ostrova sme si po plážovaní vo Faliraki druhú zastávku urobili približne v strede východného pobrežia. To biele mestečko ...
... pod hradom je Lindos. Plné úzkych uličiek s množstvom miestnych suvenírov aj globalistických blbostí. Oslie taxíky vyvážali ľudí z podhradia na hrad - a slnkom unavených aj späť. Dosť zvláštne pôsobí aj skupinka stromov v popredí, krásne zelené vo vysušenej tráve.
Najvzdialenejším bodom Rodosu od nášho hotela, ktorý sme navštívili, bola pláž na šiji k Prasonissi. Prasonissi je vlastne pôvodne názov ostrova, ktorý sa zdvíha v pozadí, ...
... no už to nie je ostrov, ale iba polostrov. Vodu prehradil nasypaný materiál a tak sú v tomto mieste este rozdelené Egejské (vpravo) a Stredozemné (vľavo) more.
Cestou späť sme natrafili aj na nasledujúcu panorámu. Keby ste nevedeli, že to je na Rodose, kde by ste povedali, že sa nachádza?
Mne okamžite pripomenula arizonské či novomexické scenérie. Nie som sám, niekoľkí sa ma už pýtali, či to je odniekiaľ z Ameriky. Nie je, je to z takého malého greéckeho ostrovčeka.
Do najvyšších hôr sme prišli už temer so západom Slnka ...
... aj preto je spodok tejto fotky taký tmavý. Pred nami hory, za nami hory.
Poslednou použiteľnou (s prižmúrením oka) fotkou večera je zákruta v skalách.
Čiastočne prirodzená, čiastočne vylámaná v skale kvôli ceste. Bola tam úžasná akustika. Zastali sme asi 100 m za zákrutou a vrátil som sa po pár záberom. Napriek tomu som úplne jasne počul, čo na mňa moja milá kričala od auta.
Na druhý deň sme boli pozrieť nejaké antické vykopávky. Konkrétne sme sa vyšplhali do starého Kamirosu.
Pohľad zhora ukazuje temer všetky obytné budovy z helénskeho obdobia a výhľad na more, pričom toto more je nejaký ten kilometer ďaleko. Slnko bolo temer za nami, takže nasledovný obrázok zboku s tieňnmi ...
... je oveľa plastickejší.
Pokračovali sme do vnútrozemia (a do kopca) k dedinke Empona, ktorá je známa vinárstvom. Na obrázku je pri akomto zmenšení ...
... viedieť aj vinice (to sú tie hustejšie rovnomerne čiarkované plochy vpravo), aj olivové sady (menej husté štruktúrované plochy). Táto oblasť vnútrozemia otočená na severozápad vyzerala byť celkom slušne zásobená vodou.
Navštívili sme aj dva stredoveké hrady, presnejšie ich zakonzervované ruiny. Jeden v Kritinii, druhý na obrázku v Monolithose.
Krásne sa vypína nad morom, Ale miesto, odkiaľ sme ho fotili, je ešte vyššie, takže ostreľovanie aj stredovekými delami mohlo byť pre obrancov celkom drsné.
Všimnite si bielu kaplnku. Vstup do nej bol veľmi nízky, takže som udrel čelom ... do penového polystyrénu pripevneného nad dvermi. Určite som nebol jediný turista, ktorý sa zabudol skloniť a kto by to stále opravoval...
(písané 26. septembra 2006)
